Jedným z pilierov fungovania demokracie, a zároveň jedným z najdôležitejších kritérií, ktoré odlišuje demokratický režim od nedemokratického, je právo na slobodu prejavu. Aj keď je sloboda prejavu v demokratických spoločnostiach základným ľudským právom garantovanom ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je bezbrehá. Musí totiž rešpektovať práva iných osôb, ktorých sa tento prejav týka, lebo aj tieto osoby majú základné právo na ochranu svojej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrého mena alebo súkromia. Problémom sa stáva situácia, keď dôjde k stretu základného práva na slobodu prejavu s týmito právami dotknutých osôb.
V právnych poriadkoch európskych krajín je všeobecne akceptované, že existujú dôvody, pre ktoré je možné slobodu prejavu obmedziť. Okrem cti a dobrej povesti iných medzi takéto dôvody patrí aj ochrana autority, nezávislosť súdnictva, ochrana štátneho tajomstva, ochrana bezpečnosti a verejného poriadku. Každý, o kom sú rozširované informácie napríklad novinármi a kto nadobudne pocit, že bola prekročená hranica prípustnej slobody prejavu, má právo sa brániť. Oporu pre ochranu svojich práv môže nájsť v tlačovom zákone, ale aj v ustanovenia o ochrane osobnosti fyzickej osoby v Občianskom zákonníku v § 11 a nasl. Rozdiel vo využití týchto inštitútov pre ochranu práv dotknutých osôb spočíva v tom, že pri domáhaní sa spravodlivosti prostredníctvom tlačového zákona ide primárne o uvedenie problematického, nepravdivého alebo skresleného tvrdenia novinára na pravú mieru, teda o tlačovú opravu. Pri ochrane osobnosti so zreteľom na ustanovenia Občianskeho zákonníka chce dotknutá osoba ospravedlnenie za to, že bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu osobnosti, čiže bolo uverejnené niečo, čo sa dotýka jej cti, dobrej povesti alebo súkromia.
V tejto súvislosti je zväčša pertraktovaná téma výšky nemajetkovej ujmy dotknutej osoby. Jej výška nie je stanovená v zákone a no predsa len v ňom existujú hodnotiace kritéria, ktoré by mali byť pre sudcov vodítkom pri určení jej výšky. Musia zohľadniť intenzitu a rozsah zásahu, vziať od úvahy napr. aj to ako sa zmenil v okruhu vašich známych názor na vás v porovnaní s tým, aký mali pred uverejnením článku alebo odvysielaním reportáže. Tu je práve dôležitá zodpovednosť sudcov, aby pozorne zvážili, precízne odôvodnili a vzali do úvahy všetky okolnosti pri určení výšky nemajetkovej ujmy.
Každý novinár, by mal byť s týmito súvislosťami uzrozumený a mal by poznať hranice slobody prejavu, za ktoré nemôže ísť. Okrem právneho minima, o ktorom sme hovorili, musí vedieť rozlišovať medzi tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, ktoré vysloví na adresu niekoho iného. Platí tu princíp, že ani novinár nemôže rozširovať o niekom tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, pretože o tvrdení sa dá povedať či je pravdivé alebo nie. Hodnotiaci úsudok zase môžeme posudzovať ako primeraný alebo neprimeraný. Neprimeranosť úsudku je daný buď tým, že logicky nevyplýva z pravdivých premís alebo tým, že je z hľadiska formy neprimerané.
Okrem toho, že novinár musí poznať hranice slobody prejavu, jeho hlavnou povinnosťou je, samozrejme, informovať o veciach verejného záujmu. Zväčša informujú o konaní osôb verejného záujmu – politikov, ako aj o rôznych osobách zúčastnených na tomto dianí. V tomto prípade platí princíp, že hranica slobody prejavu voči takýmto osobám je širšia, to znamená, že novinár má právo viac kritizovať takéto osoby. Neznamená to, že by bolo ospravedlniteľné nepravdivé informovanie, ale hranice prípustnej kritiky sú posunuté ďalej a sú širšie. To znamená, že sú prípustné aj informácie o súkromí týchto osôb, ale pod podmienkou, že majú nejakú súvislosť s verejnou činnosťou takejto osoby.
V prípade fyzickej podoby fyzickej osoby platí princíp, že nikoho nie je možné odfotografovať, či nafilmovať bez jeho súhlasu, okrem zákonom stanovených licencií, výnimiek. Napríklad na účely spravodajstva je tak možné postupovať aj bez súhlasu danej osoby.
Kým pri fyzickej osobe ide o ochranu cti, či dôstojnosti, pri právnických osobách hovoríme o dobrej povesti. Vychádza sa z toho, že každá právnická osoba má nejakú mieru dobrej povesti. Odvíja sa od toho, ako dlho existuje, čomu sa venuje, do akej miery je pozitívne vnímaná vo verejnosti. Každé zneváženie dobrého mena aj právnickej osoby sa, napríklad pri podnikateľskom subjekte, môže prejaviť na postavení na trhu a obchodnej úspešnosti firmy. Pokiaľ ide o právnické osoby ako sú stavovské organizácie, aj tu platí princíp, že pokiaľ sú uverejnené nepravdivé tvrdenia alebo neprimerané tvrdenia a hodnotiace úsudky, je možné podávať žalobu o ochrane dobrej povesti právnickej osoby. Podobne ako pri fyzických osobách je možné sa domáhať ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, ak sa preukáže, že došlo k zmene vnímanie povesti právnickej osoby po uverejnení článku, či reportáže. Právnické osoby majú právo podľa tlačového zákona a zákona o retransmisii žiadať o uverejnenie opravy údajov, ktoré boli nepresné a nepravdivé.
Pre prácu novinára je poznanie týchto súvislostí dôležité, pretože iba vtedy dokážu v rámci prípravy článku alebo reportáže postupovať tak, aby dodržiavali aj práva tretích osôb. Oni samotní, aj ich zamestnávateľ sa tým vyhnú súdnemu sporu, aj keď sa úplne vylúčiť nedá. Pochopenia a znalosť súvislostí krehkej rovnováhy medzi právom na ochranu súkromia a slobodou prejavu uľahčí novinárom ich každodennú prácu a bude v konečnom dôsledku ich povzbudením pri práci s informáciami, o ktorých sú presvedčení, že sa týkajú vecí verejného záujmu.
