BRATISLAVA – Podľa navrhovaného systému budú musieť na Slovensku zálohovať PET fľaše a plechovky všetky obchody, nie všetky ich však budú aj spätne vykupovať. Povinný výkup fliaš bude len v maloobchodných predajniach s predajnou plochou väčšou než 400 m2.
V novej analýze zavedenia systému zálohovania jednorazových nápojových obalov v SR to konštatuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Štúdia pracuje s modelom zálohovania, ktorý je inšpirovaný úspešnými škandinávskymi systémami. Model počíta so zálohou za PET fľašu v hodnote 12 centov a za plechovku desať centov. Väčšina fliaš a plechoviek sa bude zbierať automatmi, v malých predajniach aj ručne.
Systém sa bude financovať cez administratívny poplatok na jednu fľašu či plechovku hradený výrobcami. Celková suma, ktorú výrobca zaplatí, bude závisieť od množstva fliaš, ktoré uvedie na trh. Ak výrobca nedosiahne predpísanú aspoň 90-percentnú návratnosť PET fliaš alebo sa rozhodne nezálohovať, bude musieť zaplatiť vysokú environmentálnu daň za každý obal. Zálohovanie predpokladá vznik Centrálneho systému tvoreného zväzmi výrobcov s dohľadom ministerstva, ktorý bude koordinovať aktivity a financovať celý systém. V jeho pôsobnosti bude aj sčítavať, triediť a zhromažďovať fľaše z celého Slovenska. Nápojové obaly sa budú musieť zbierať z predajní, zvážať do medziskladov a odtiaľ prevážať do sčítavacieho a triediaceho centra v Žiline.
Analytici z IEP popísali v štúdii celý priebeh navrhovaného systému zálohovania. Výrobca alebo dovozca uvedie na trh fľašu, zaregistruje ju do centrálneho systému, kde za ňu platí zálohu. Fľašu predá maloobchodníkovi, ktorý za ňu platí zálohu. V tomto momente sa výrobcovi vrátia všetky zálohy, ktoré zaplatil centrálnemu systému. Maloobchodník predá fľašu spotrebiteľovi, ktorý za ňu zaplatí zálohu, čím sa maloobchodníkovi vracajú zálohy, ktoré predtým zaplatil výrobcovi. Výška zálohy motivuje spotrebiteľa fľašu vrátiť a získať späť zaplatenú zálohu.
Fľaša sa tak vracia maloobchodníkovi, ktorý je v tomto momente v mínuse, lebo musel vyplatiť zálohu a prevziať prázdnu fľašu. Posiela ju však centrálnemu systému, ktorý mu uhradí zálohu vyplatenú spotrebiteľovi a maloobchodníkovi sa tak vrátili všetky zálohy. Prázdne fľaše centrálny systém predá recyklačnému zariadeniu, ktoré fľaše spracuje. Centrálny systém má v tomto momente príjmy z nevyzdvihnutých záloh a z materiálu predanému recyklačnému zariadeniu. Zároveň však má náklady na prepravu fliaš, manipulačné poplatky maloobchodníkov, na sčítavacie a triediace centrum a zber v automatoch. „Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi systému je štandardne záporný,“ konštatuje IEP.
Zavedenie zálohovania by si na Slovensku vyžiadalo investičné náklady približne 80 miliónov eur, z čoho 61,8 miliónov eur na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber, na zabezpečenie zálohovaných fliaš, manuálny zber a náklady na zriadene Centrálneho systému. Systém by mal každoročne generovať príjmy 28 miliónov eur a prevádzkové náklady budú približne 33,3 miliónov eur. Zápornú bilanciu 5,1 milióna eur budú uhrádzať výrobcovia cez administratívne poplatky.
Medzi najväčšie prínosy zálohovania patrí podľa IEP zníženie množstva voľne pohodeného odpadu, pozitívny vplyv na zamestnanosť a ďalšie environmentálne benefity. Zálohovanie nemotivuje k nelegálnemu nakladaniu s odpadom. Hlavnou nevýhodou je nákladnosť systému, keďže príjmy nestačia pokryť náklady. Aj preto tento systém v EÚ implementovalo len osem krajín. Okrem samotných finančných nákladov prinesie aj nepriame náklady v obmedzení voľného trhu s nápojmi medzi Slovenskom a ďalšími krajinami EÚ, keďže slovenské fľaše budú musieť mať špecifické označenie. Zavedenie povinného zálohovania bude mať podľa IEP len minimálny vplyv na celkovú mieru recyklácie komunálnych odpadov.
