BRATISLAVA - Žilinčan Andrej Jurdík (27) v rozhovore pre Topky priblížil, ako sa zo 16-ročného tínedžera, ktorý vyrastal v skromných rodinných pomeroch, stal úspešný someliér, ktorý precestoval kus sveta. Po desiatich rokoch sa vracia opäť na Slovensko, kde chce založiť firmu, ktorá môže zmeniť naše vinárstvo.
Andrej sa o vínny svet začal zaujímať vo svojich 24 rokoch, keď začal pracovať ako manažér v reštaurácii vo Švajčiarsku. „Dovtedy som vedel, ako vyzerá červené, biele a ružové víno. Moja najstaršia sestra (mám ich až štyri), mi pred pár rokmi povedala, aby som išiel vyskúšať someliérstvo, no vtedy som ju nebral vážne,“ spomína s úsmevom Andrej.
Keď začal nadobúdať prvé poznatky o víne, zistil, že do budúcna mu to môže priniesť tak ako osobné, tak aj pracovné úspechy. „Postupom času som sa začal zdokonaľovať vo vínach a chcel som, aby moja osobná hodnotová úroveň stúpala. Som totiž človek, ktorý nieže nedokáže, ale nevie oddychovať, čo mi veľa ľudí vyhadzuje na oči. Počas jedného voľného dňa v týždni, som sa teda prihlásil do školy Academy du Vin v Zurichu a postupne som robil skúšky z prvej, druhej a tretej úrovne.“
„Je to práca a koníček na celý život, a preto je potrebné sa neustále vzdelávať, degustovať a diskutovať.“
Odplata za vynaložené úsilie na seba naozaj nenechala dlho čakať. Andrejov profesionálny prístup si začali vnímať zákazníci. Skromný mladík sa však dodnes za odborníka nepovažuje. „Sám sa neberiem za someliéra, ale beriem sa za človeka, pre ktorého je práca s vínom hobby – mám rád víno a rád sa o ňom učím,“ povedal Jurdík. „Je to práca a koníček na celý život, a preto je potrebné sa neustále vzdelávať, degustovať a diskutovať,“ dodal.
Andrej po sezóne v kantóne Wallis zavítal do hotelového rezortu v meste Schwyz, ktorého majiteľ je uznávaný gastronóm. Podnikateľ vraj neustále cestuje a navštevuje tie najlepšie hotely vo Švajčiarsku. „Vďaka nemu som sa za krátky čas naučil najviac. Síce som tu strávil iba jednu sezónu, ale táto sezóna odštartovala môj vinný svet. Šéf si nielenže potrpel na výborné víno, ale bol aj skvelým znalcom a učiteľom. Dostával som od neho cenné rady do života, ktoré sú na nezaplatenie,“ povedal.
„Za každým úspechom stojí žena – toto odkazujem všetkým mužom. Najväčšia motivácia v živote je to, aby sa moja žena a za pár rokov aj moje deti, mali v živote tak, aby im nič nechýbalo.“
(Zdroj: FB/Andrej Jurdík, Víno, Someliér, )
Mojou najväčšou hnacou silou je moja žena
Andreja sme sa opýtali, čo ho na ceste za úspechom najviac motivovalo. „Za každým úspechom stojí žena – toto odkazujem všetkým mužom. Najväčšia motivácia v živote je to, aby sa moja žena a za pár rokov aj moje deti, mali v živote tak, aby im nič nechýbalo.“
Ambiciózny mladík ďalej priblížil, že sa obklopuje úspešnými ľuďmi, od ktorých sa zároveň aj učí. „Popri mojej práci, ktorú vykonávam vo Švajčiarsku, pracujem počas voľna pre jedného z najúspešnejších koučerov v rámci Českej a Slovenskej republiky,“ prezradil Andrej.
Sen tínedžera zo Žiliny sa stal skutočnosťou
Andrej vysvetlil, že už ako 16-ročný vedel, že pôjde pracovať do zahraničia. Dôvodom boli chýbajúce peniaze v rodine. Odhodlanie prišlo o osem rokov neskôr, kedy obvolal mnoho agentúr, ktoré našiel na internete. „Pokrývač trávnikov, pomocná sila do kuchyne, práca na lešení. Naozaj mi to bolo jedno, išlo mi len o to, aby som vycestoval zo Slovenska a mohol finančne pomáhať rodine,“ dodal.
Odišiel do pracovať Nemecka ako pomocná sila v kuchyni
Po vyše mesiaci sa mu ozvali z agentúry s tým, že majú preňho prácu vo východnom Nemecku na pozíciu pomocná sila do kuchyne. „Neváhal som, zbalil som sa, a išiel som. Po príchode do reštaurácie ma vedenie postavilo za bar, čomu som nerozumel. Pomyslel som si, že som asi sympatický a škoda ma v kuchyni. Len to ešte ani netušili, že som nevedel poriadne ani naliať nápoj do pohára,“ spomína Andrej so smiechom.
Prvé pochybnosti a vytriezvenie
Prešli asi dva týždne a Andrej o sebe začal pochybovať. Keď si však uvedomil, že návratom domov by nič nevyriešil, tvrdo pracoval ďalej. „Po troch mesiacoch práce som si uvedomil, že keď sa chcem posunúť ďalej, musím začať pracovať sám na sebe. Zašiel dom do kníhkupectva a nakúpil som si literatúru o gastronómii, ktorú používali žiaci na stredných odborných školách. Učil som sa denno-denne. Musel som prosto napredovať a nestáť na mieste.“
Po dovoch rokoch odišiel do vysnívaného Švajčiarska
Vedeniu v Nemecku po dvoch rokoch oznámil, že končí. Andrej sa chcel dostať do svojho vysnívaného Švajčiarska. „Poslal som niečo cez dvesto mailov, ale kto zamestná elektromechanika s dvojročnou praxou vo švajčiarskom hoteli?“ krúti hlavou Andrej. Prvá odpoveď mu prišla o dva týždne. „Odpísal mi jeden pán, ktorý si ma chcel vyskúšať. Dohodli sme sa, že prídem o mesiac. Týždeň som z toho nespal. Bol som taký natešený a plný entuziazmu. Po príchode do Švajčiarska sa to všetko začalo,“ spomína mladý someliér.
Len na Slovensku sa cítim ako doma
Andrej prezradil, že síce vo Švajčiarsku žije takmer desať rokov, no domov má len jeden. „Dôvod, prečo vo Švajčiarsku končím je ten, že sa chcem osamostatniť, založiť firmu a darovať svoj čas rodine. Nedám už žiadnemu zamestnávateľovi svoj čas, hodnotu, ktorá sa nedá kúpiť za žiadne finančné prostriedky. Idem naplno využiť svoj potenciál. Veľa ľudí ma odhováralo, že nech nebláznim, že na Slovensku sa zarobiť nedá. Ja idem ukázať pravý opak, ale nie kvôli nim, ale najmä kvôli sebe,“ vysvetlil s tým, že našiel iné hodnoty a priority, ktoré má uspokojujú viac ako nejaký super džob a plat.
„Na poslednej návšteve na Slovensku som absolvoval degustáciu, kde boli z časti zahrnuté aj slovenské vína. Môžem skonštatovať, že slovenskí vinári majú veľký potenciál.“
(Zdroj: FB/Andrej Jurdík, Víno, Someliér, )
Slovenskí vinári majú potenciál
Preto sa Andrej chce na Slovensku opäť usadiť. Plánuje spolupracovať so slovenskými vinicami a chce sa učiť od tamojších vinárov. „Na poslednej návšteve na Slovensku som absolvoval degustáciu, kde boli z časti zahrnuté aj slovenské vína. Môžem skonštatovať, že slovenskí vinári majú veľký potenciál,“ povedal.
Keď sme sa Andreja opýtali, či plánuje na Slovensku otvoriť vlastný podnik, povedal, že na to nemá čas. „Určitý čas som zvažoval, že si doma v Žiline otvorím reštauráciu. Žiaľ, momentálne na to ale nemám čas,“ odvetil. „Na Slovensku si ideme formou živých seminárov a videotréningov založiť firmu, cez ktorú budem koučovať ľudí v oblasti gastronómie. Cieľom našej firmy bude zvyšovanie ľudského potenciálu, kvality a predaja v reštauráciách,“ prezradil.
„Správajte sa ku každému klientovi rovnako, bez ohľadu na to, či si u vás objednal kávu, alebo či si u vás objednal 3-chodové menu s drahou fľašou vína.“
Odkaz pre všetkých, ktorí majú svoj sen
Nasledujúce slová úspešný someliér adresoval ľuďom, ktorí majú tiež svoj sen, no chýba im odhodlanie. „Ak máte nejaké životné ciele, tak si za nimi musíte ísť, bez ohľadu na to, aká náročná je cesta. Zapamätajte si, že len krízové a extrémne situácie vás posúvajú dopredu. Začnite si hľadať a zhromažďovať kontakty, ktoré vám môžu do budúcna pomôcť a ktoré vám môžu otvoriť dvere k novým pracovným príležitostiam. Ak pracujete, napríklad v reštaurácií, tak vám poradím jedno moje pravidlo, ktoré uplatňujem s tímom každý deň – Správajte sa ku každému klientovi rovnako, bez ohľadu na to, či si u vás objednal kávu, alebo či si u vás objednal 3-chodové menu s drahou fľašou vína. Nikdy neviete, koho obsluhujete, nikdy neviete, kto sedí za stolom a nikdy nebudete vedieť, či práve teraz nedonesiete kávu svojmu budúcemu zamestnávateľovi, alebo klientovi, ktorý si u vás objedná event so sto ľuďmi. Teraz mám ale na myslí klientov, ktorých ste nikdy nevideli, ktorých nepoznáte. Ak vykonávate svoju prácu zo srdca, tak to určite niekto v ocení,“ odkázal Andrej Jurdík.
