Pondelok4. november 2024, meniny má Karol, zajtra Imrich

Štúrovci i bernolákovci sa v roku 1851 zhodli na reforme spisovnej slovenčiny

Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Pred Grassalkovičovým palácom v Bratislave dňa 21. novembra 1849 slávnostne rozpustili slovenský dobrovoľnícky zbor. Mužstvo i dôstojníci sa naobedovali v hoteli U zeleného stromu. Vojaci sa postupne roztratili, vrchní velitelia a vyšší dôstojníci dostali od "Viedeňákov" aj také návrhy, že slovenskí velitelia by mali vstúpiť do regulárnych cisárskych plukov a tak si zaistiť živobytie i kariéru. Vraj sa výborne osvedčili najmä ako strelci. Lenže odozva bolo minimálna.

      Hurban a Štúr si nevedeli predstaviť svoj ďalší život v uniforme. Trápila ich otázka, čo bude nasledovať? Nič neveštilo nejakú výraznú zmenu. Opäť bolo treba osloviť cisára. Preto sa za ním priamo do Viedne vybrala deputácia, no už nie v tradičnom zložení. V delegácii boli velitelia stotín na čele s Jánom Franciscim a Štefanom Markom Daxnerom. Cisár ich prijal a sľúbil Slovákov podporiť hneď, len čo sa situácia troška upokojí.

      Lenže namiesto sľubovaného vyšlo „tajné nariadenie, aby slovenskej reprezentácii vzali poverovacie listiny. Nech sa tak urobí s najväčšou opatrnosťou a ohľaduplnosťou. Nejde o nič viac, ako o ich tiché odstránenie z verejného života. Poverenia poslušne odovzdajú Štúr, Hodža, Borik a ďalší. Len jeden sa vzpiera – Hurban. Odmieta sa podriadiť rozkazu a nedbá pritom na zdvorilosť. Nechá si na pamiatku svoj certifikát, odteraz len bezvýznamný zdrap papiera. Silnie podozrenie, ako to v skutočnosti myslí panovník so svojimi sľubmi“ (Winkler).

Štúrovci i bernolákovci sa
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: TASR)

      Jozef Miloslav Hurban sa vrátil na Brezovú a naplno sa oddal rodinnému životu. V Brezovej sa krátko zdržal aj Ľudovít Štúr. Obaja čakali odpovede na žiadosti, ktorými sa uchádzali o vyššie štátne funkcie, k čomu ich podnietil minister Bach. Žiadosti si podali, no odpoveď neprichádzala. Zdá sa, že mali veľké ambície. Štúr napríklad odmietol miesto pri krajinskom súde v Bratislave, čo zasa urazilo byrokratov na ministerstvách.

      Hurbanovi sa však úradníčiť ani nežiadalo. Chcel ísť znova medzi svojich – do Hlbokého, kde si ho nesmierne vážili. Preto sa začiatkom mája vrátil do Hlbokého, a nesklamal sa. Dňa 4. novembra, teda skoro rok po záverečnej udalosti revolučných rokov, ho znova slávnostne uviedli na hlbockú faru. Štúr medzitým odišiel k rodičom do Uhrovca.

      Obaja naši národní dejatelia sa však nechceli vzdať len tak ľahko. Preto sa koncom roka vybrali do Viedne, poinformovať sa, ako to stojí s realizáciou slovenských požiadaviek. Odpovede boli vyhýbavé a polovičaté. Jednou z požiadaviek bolo aj povolenie vydávať slovenskú tlač. Na spravodajské noviny s dennou či týždennou periodicitou však nemali peniaze ani personálne a autorské zázemie. Hurban preto požiadal o možnosť opäť vydávať Slovenské pohľady ako mesačník a 25. apríla 1851 ho aj dostal. Slovenské pohľady vychádzajú doteraz a je to najstarší literárny časopis v Európe, keď z objektívnych príčin (maďarizácia a vojny) istý čas nevychádzal. Vo svojej dobe však zohral mimoriadnu úlohu pri ustálení definitívnej podoby spisovnej slovenčiny.

Gymnázium Ľudovíta Štúra
Zobraziť galériu (4)
Gymnázium Ľudovíta Štúra  (Zdroj: TASR)

      Význam Hurbanovho úsilia veľmi oceňoval aj Ľudovít Štúr. Hneď po vyjdení prvých dvoch čísel obnoveného mesačníka (júl, august 1851) v liste zo 4. septembra Hurbanovi napísal: „Mjenka o Pohladoch všaďe panujúca je tá, abi sa na polo zábavní a polo literárni časopis od novjeho roku premeňili, ako som Ti už aj písau. O to Ťa výslovne žjada Lottner, Tagáni, celí zbor kat. farárov druhích a Oravci. Nuž urob ako najlepšie vješ.“ Štúr napísal list ešte v podobe slovenčiny, ktorú presadzoval on. Teda bez ypsilonu, bez mäkkého „ľ“, s liptovskými koncovkami v minulom čase slovies a pod.

      Avšak už v októbri 1851 sa v Bratislave konalo viacero porád štúrovskej a bernolákovskej, teda evanjelickej a katolíckej strany, o reforme spisovnej slovenčiny a o jej definitívnej podobe. Za evanjelikov tam boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža, za katolíkov Andrej Radlinský, Ján Palárik a Štefan Závodník. A podarilo sa im dohodnúť. A to v takej životnej záležitosti, akou bola spisovná reč a literárny jazyk. Dohodli sa na pozmenených pravidlách slovenského pravopisu a zhodli sa na tom, že Krátku mluvnicu slovenskú, rešpektujúc závery týchto dohôd, napíše Martin Hattala, vtedy profesor slovenskej a českej reči na bratislavskom katolíckom lýceu a mestskom reálnom gymnáziu v Bratislave.

Štúrovci i bernolákovci sa
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: TASR)

      Táto udalosť, ktorej význam je našimi historikmi doceňovaný len veľmi málo, mala a má však aj ďalekosiahly politický význam a odkaz. Naši jazykoví zákonodarcovia týmto skutkom preukázali veľkú mieru demokratickosti a tolerancie a posunuli latku ekumenizmu vysoko nad európsky priemer.

      Jozef Miloslav Hurban odchádzal z poslednej bratislavskej porady rozhodnutý vydávať Slovenské pohľady v zavŕšenom tvare literárnej slovenčiny. No a k tomu chcel viesť aj všetkých prispievateľov. Tešila ho aj skutočnosť, že jeho druh a dobrovoľnícky kapitán, ale aj dobrý básnik Mikuláš Dohnány už stihol napísať svedectvo o nedávnych historických udalostiach. Prvý zväzok Histórie povstaňja slovenskieho mu pomohol vydať v Tlačiarni Františka Xavera Škarniclu v Skalici, kde on tlačil Slovenské pohľady. Nebolo to jednoduché, no keď bude najhoršie, prejde do Trnavy.

Viac o téme: Spisovná slovenčinaAnton BernolákĽudovít ŠtúrBernolákovci
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu