SYDNEEY - Matka a jej syn dokázali prežiť v austrálskom buši celých desať dní bez jedla a vody. Podľa vlastných slov za to vďačia známemu britskému dobrodruhovi Bearovi Gryllsovi, ktorý učí ľudí, ako prežiť v tých najdrsnejších podmienkach.
Štyridsaťročná Michelle Pittmanová sa so svojím deväťročným synom začiatkom októbra vybrali na krátku prechádzku do Hunter Valley v Národnom parku Mount Royal v austrálskom štáte Nový Južný Wales, vzdialeného necelých dvesto kilometrov od Sydney. Krátko nato sa ale stratili. Polícia po nich na základe oznámenia od rodiny začala po troch dňoch pátrať.
VIDEO Žena (71) prežila v horách šesť dní: V divočine prišla na skutočný zmysel života
Týždeň po tom, ako Michelle s Dylanom zmizli, našli zamestnanci parku jej auto. Policajti boli vďaka tomu schopní zúžiť oblasť prehľadávania. I tak sa im ale dvojicu nepodarilo nájsť. Už keď začali strácať aj tú poslednú nádej, sa Pittmanová a jej syn vynorili v nedeľu z buša. Okolo jednej hodiny poobede miestneho času ich zbadala okoloidúca policajná hliadka, ktorá okamžite privolala záchranné zložky. Oboch previezli do nemocnice, kde im ošetrili viaceré odreniny a štípance od hmyzu. Okrem toho, že boli značne dehydrovaní, sú však úplne v poriadku.
Michelle, ktorá so sebou nemala žiadnu navigáciu, uviedla, že prežili len vďaka tomu, že v televízii sledovali program populárneho dobrodruha a spisovateľa Beara Gryllsa o prežití v divočine. S Dylanom zbierali vodu pomocou listov, vzájomne zo seba odstraňovali kliešťov a pijavice, požičiavali si jeden pár topánok a okolo stromov uväzovali trávu, čím si značili trasu, ktorou prechádzali.
"Zaparkovali neďaleko kempu v parku a chceli sa len chvíľu prejsť. Nemali so sebou žiadne jedlo ani vodu. Muselo byť extrémne ťažké prežiť tam tak dlho bez akéhokoľvek vybavenia. V Mount Royal je to ako v dažďovom pralese, za jeden deň sa tu dokážu vystriedať všetky štyri ročné obdobia. Je to terén, ktorý zvládnu naozaj len skúsení turisti, takže je zázrak, že tam prežili," povedala výkonná inšpektorka národného parku Sandra Kryziusová denníku The Australian.
