BRATISLAVA – Aj Slováci dokážu meniť svet. Príkladom je Peter Schmeringa z Biatec Laser Technology, ktorého osobnosť je súhrou tvorivého génia vedca a podnikateľa. Technológie vyvinuté slovenským tvorcom priniesli pokrok, za ktorý Schmeringovi udelili prestížnu Cenu za vedu a techniku. Topkám sa podarilo nazrieť do súkromia jeho úspechu.
Výskumník, podnikateľ a manažér Peter Schmeringa zasvätil život laseru. Kariéru začal vo Výskumnom ústave mechanizácie a automatizácie (VUMA), kam nastúpil v roku 1983 po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave. Po zmene režimu začal podnikať, najprv ako živnostník a neskôr v dvoch vlastných firmách, jednej so zahraničnou účasťou. Riešenia, ktoré vyvinul, používajú významné spoločnosti z automobilového a elektrotechnického priemyslu. Od roku 2015 je riaditeľom výskumu a vývoja firmy BIATEC LASER TECHNOLOGY. V novembri tohto roka získal cenu za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky, ktorú udeľuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Príbeh Slováka, ktorý prerazil vo svete vedy: Útek z komunizmu, šéfovia boli hlupáci a zadubenci
Dosiahnuť úspech vo vede či vývoji technológií na Slovensku nie je jednoduché. Prechádzali ste na začiatku kariéry nejako krízou, keď ste mali chuť všetko vzdať? Ak áno, čo vás hnalo vpred aj napriek prekážkam?
Od začiatku som pracoval v oblasti laserových technológií a laserovej techniky a musím povedať, že teraz si už na žiadnu krízu nespomínam, resp. sa mi javí nedôležitou (vďaka časovému odstupu). A práve v tých začiatkoch, keď bolo veľa vecí nových a neprebádaných, nás hnala vpred túžba obsiahnuť neznáme a prispieť i svojou troškou k rozšíreniu využitia laserovej techniky.
Keby ste mali porovnať svoje podnikateľské začiatky a súčasné podmienky začínajúcich podnikateľov, majú to dnes ťažšie alebo ľahšie?
Nemyslím si, že je v tom nejaký veľký rozdiel. Vedomosti, nápad, idea sú veci nezávislé od času. Bez nich nevytvoríte nič nové v akejkoľvek dobe. Samozrejme, iné podmienky platia pre podnikanie. Mladý človek s dobrým nápadom sa dnes určite presadí ľahšie ako pred 30-timi rokmi.
Máte nejaké osobné motto? Odkiaľ ste čerpali tvorivú energiu?
Mojim osobným mottom je vytrvať. Ťažší cieľ nedosiahnete bez vytrvalosti. A keď vás – okrem komerčného cieľa - zaujíma i podstata fyzikálnych procesov, nevadí vám čiastočný či celkový neúspech. Veď i samotné premýšľanie nad podstatou neúspechu, respektíve analýza „ neposlušnosti“ fyzikálnych javov a procesov je to, čo vám dodá nový impulz a energiu znovu sa vrhať do riešenia problémov.
Prezraďte na seba niečo zo súkromia. Máte aj nejaké netechnické hobby?
Áno, pri dobrom, ale ozaj dobrom víne a tiež s dobrou cigarou v ruke, nechať vyplávať na povrch mysle to, čo možno nemá v tomto svete žiadny význam, ale pre mňa to je uvedomenie si samého seba a potvrdenie vlastnej zmysluplnosti v záplave množstva osobnosť človeka ničiacich informácií z okolitého sveta.
Laser v oblasti technológií vyvolal revolúciu. Nielen v zdravotníctve, ale aj v priemysle nastolil trend. Ako vidíte blízku budúcnosť laserových technológií? Čo je momentálnou víziou laserových „vývojárov“? Čo všetko by podľa vás ešte laser mohol dokázať?
Okrem aplikácií ako mikroobrábanie, 3D analýza objektov a podobne sú to určite energetické aplikácie – termonukleárna reakcia, prenos energie a samozrejme, vďaka vlastnostiam lasera cielené vyvolanie procesov v medicíne i v skúmaní základných vlastností hmoty. To sú všetko aplikácie ozaj pre vedcov a ich laboratóriá. Bežná prax však iste zo sebou prinesie dostupné 3D zobrazovacie systémy a nepredstaviteľne rýchlejšie počítače – ťažko to všetko obsiahnuť.
Na akých riešeniach teraz pracujete a kde vidíte ich využitie?
Nedávno sme dokončili novú laserovú technológiu na rezanie najtvrdších materiálov, ktoré sa používajú v priemysle ako napr. polykryštalický diamant, ktorý je náhradou prírodného diamantu, ale i ďalších tzv. ultra tvrdých materiálov. Tieto sa po opracovaní používajú ako súčasť vysokoodolných a presných nástrojov, bez ktorých sa nezaobíde celý rad priemyselných odvetví – od stavebníctva cez automotive, až po ťažobný či obranný priemysel. Podarilo sa nám dosiahnuť niekoľkonásobne vyššiu rýchlosť obrábania týchto materiálov, a zároveň sa nová technológia vtesnala do stroja s minimalistickými rozmermi 1x1, 2x1,6 metra. Je tiež energeticky úspornejšia. Stroj sa dá aplikovať aj na ďalšie materiály, ako sú rôzne kovy a keramika. Využitie sa tak rozširuje aj do oblasti spotrebného priemyslu, ale napríklad i medicíny či meracej techniky.
Ďalej sa venujem laserovému mikroobrábaniu v piko a femtosekundovej oblasti. Ide hlavne o riešenie problematiky výroby niektorých prvkov pre zdravotníctvo, a tak čistota a precíznosť vyhotovenia je rozhodujúca. Začínam zároveň pracovať na projekte rezania hrubých materiálov. Je to dôležitá oblasť pre technológiu spracovania hlavne veľmi tvrdých a moderných kompozitných či spekaných materiálov, v ktorej je momentálny stav na veľmi nízkej úrovni. Ich lepšie obrábanie môže posunúť tieto materiály do úplne iných rovín aplikácie v priemysle.
A potom je tu veľký projekt automatizovanej linky na laserové pílenie tvrdého a vlhkého dreva, ktorého idea vznikla u odborníkov zo sesterskej firmy QUERCUS a kooperujeme na nej s ďalšími kapacitami z drevárskej brandže doma i v zahraničí. Ja tu zodpovedám za laserovú aplikáciu, ktorá v rámci linky spolupracuje so skenerom, röntgenom, robotickou manipuláciou, dopravníkovým pásom a ďalšími časťami linky. Riešenie má určite šancu zmeniť prax v drevárskom veľkopriemysle, pretože nová linka dokáže v podstatnej miere zvýšiť efektivitu spracovania dreva oproti klasickým pílam.
Ozývajú sa hlasy, aj zo strany odbornej verejnosti, že roboty vezmú ľuďom prácu. Čo si o tom myslíte?
Z histórie ľudstva vieme, že boli a sú obdobia, keď pre mocných tohto sveta neznamenal ľudský život nič – kanonenfutter a podobne. Samotná práca určite nie je cieľom ľudského života a keď si to spojíme s veľmi slabou vnútornou disciplínou a sebahodnotením mnohých jednotlivcov, určite toto robotizácia so sebou prinesie. Pokiaľ spoločenský posun nezoberie zmysel, význam a veľmi nadnesenú hodnotu priemyselným výrobkom a neobráti sa iným smerom. Viem, že teraz to je iba taká fikcia, ale napríklad tu už bola doba masívneho využívania otrokov, ktorých teraz nahradzujú roboti, a pominula sa. Nesústreďujme sa na sekundárne javy, ako je robotizácia, ale na primárny základ – čo s človekom a čo so sebou?
Čo by sa podľa vás malo na Slovensku zmeniť, aby veľa talentovaných mladých ľudí neodchádzalo do zahraničia a veda mala aj u nás silné zázemie?
Toto nie jednoduchá úloha pre dnešok a ani pre blízku budúcnosť. Vôbec si neviem predstaviť putovanie vedy tak, aby pevne zakotvila na Slovensku a mladí ľudia nehľadali uplatnenie aj vonku. Zoberte si jej trasu z minulosti z ďalekej Číny, Arábie cez napríklad starých Grékov až po súčasnú Ameriku. Odpovedzme si na otázku, prečo bol jej pohyb práve taký? Ale, všetko je možné, a to práve vo vede, lebo nič nie je pevne dané na večné veky. A to i ľudské pravidlá a tobôž fyzikálne zákony, ktorých stabilita je už teraz veľmi diskutabilná.
