PRAHA - Českí vedci objavili, akým spôsobom sa zvieratá orientujú podľa magnetického poľa Zeme. Doteraz sa vedelo, že niektoré živočíchy majú schopnosť reagovať na geomagnetické pole, nebolo ale známe vďaka čomu. Vedci z Masarykovej univerzity v Brne prišli na to, že za orientáciu podľa magnetického poľa môže takzvaný proteín kryptochrom v oku. Je to významný medzinárodný objav, ktorý presahuje do neurovied, ekológie, molekulárnych vied aj fyziológie, uviedla Grantová agentúra ČR.
Príbeh Slováka, ktorý prerazil vo svete vedy: Útek z komunizmu, šéfovia boli hlupáci a zadubenci
Výskum, ktorý agentúra financovala, publikovali českí vedci v prestížnom americkom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA. "Prišli sme na to, že keď vypnete kryptochrom, živočíchy stratia schopnosť vnímať smerovú zložku magnetického poľa. To je základný predpoklad pre kompas, aby sme to mohli používať pri orientácii v priestore," povedal ČTK vedúci výskumného tímu, biológ Martin Vácha z Masarykovej univerzity. Zvieratá tak zmenou správania dajú najavo, že vnímajú zmeny geomagnetického poľa.
Vácha poznamenal, že aj iní vedci zistili, že pri vypnutí kryptochromu napríklad u mušiek octomiliek, sa tiež stratila magnetická citlivosť. Funkčný test ich magnetickej orientácie ale doteraz neexistoval. Orientácia podľa magnetického poľa bola predtým dokázaná u niektorých cicavcov. Svetový objav napríklad urobil český vedec Hynek Burda, ktorý skúmal dobytok na pastvinách po svete. Zistil, že párnokopytníky preferujú severojužný smer, podobná orientácia bola pozorovaná aj u líšok.
Pokusy vykonali brnianski vedci na rusovi a švábovi americkom. Tí boli nepokojní v situácii, keď im v počítačom riadenom systéme veľkých cievok rotovali so zemským poľom. "Tento test nám po viac ako šiestich rokoch práce nakoniec umožnil predstihnúť iné svetové laboratória, pretože sme ukázali, že onen pozoruhodný proteín kryptochrom je pre detekciu smeru magnetického poľa nevyhnutný," vysvetlil Vácha.
Šváby si vybral preto, že pred rokmi boli aj vďaka svojej veľkosti základným hmyzím modelom pre neurológov. Jeden šváb má dva druhy kryptochromov, cicavčieho typu ako u ľudí a druhý ako kvasná muška.
Vácha by chcel na výskume ďalej spolupracovať s vedcami z Laboratória molekulárnej chronobiológie v Českých Budějoviciach a fotochemikmi z Philipps Universität v nemeckom Marburgu. Je v spojení aj so svetovým expertom na magnetickú citlivosť molekúl, fyzikom Peterom Horom z Oxfordu. Dáva biológom podnety na experimenty a oni jemu dáta. "Posúvajú sa tým hranice známeho aj vo fyzike," dodal. Z poznatkov by mohla čerpať aj kvantová fyzika.
