BRUSEL - Holanďan Abram Muller sa zamiloval do našej krajiny. Jeho túžbou je venovať sa prekladom diel Rudolfa Slobodu, má rád východniarov a v Rotterdame propaguje naše slovenské vína. Je mu veľmi ľúto, že sa Slovensko nevie dobre predať, a že sa Slováci neustále sťažujú. Je autorom knihy Masterclass Slowakije, ktorá je netradičným sprievodcom po Slovensku.
Muller sa v stredu večer v bruselskej knižnici Muntpunt stal na niekoľko hodín stredobodom pozornosti desiatok Belgičanov. Tí si na podujatí pod záštitou slovenského veľvyslanca v Belgicku Stanislava Valla prišli vypočuť úryvky z jeho knihy Masterclass Slowakije, v ktorej ponúka svoj osobný pohľad na dejiny Slovenska, krásy našej prírody a život obyčajných Slovákov.
Prvé vydanie cestopisu o Slovensku, ktoré Muller vydal, vyšlo v roku 2012 v počte 3000 kusov. To sa už sa v Holandsku i na území Belgicka rozpredalo a teraz vydavateľ pripravil jeho druhé vydanie. "Je to bedeker, ale trošku iný ako tie bežné. Je to o histórii, kultúre a prírode Slovenska. Trochu hlbšie. Pre ľudí, ktorí majú naozaj záujem o vašu krajinu, ktorí nechcú iba rýchly turizmus, ktorí chcú vedieť, kto sú to Slováci a ako sa tam žije. Dosť náročná kniha," rozhovoril sa Muller.
"Som rád, že prišiel túto knihu odprezentovať, prešiel históriou, opísal každodenný život na Slovensku a niektoré slovenské špecifiká," opísal priebeh kultúrneho večierku veľvyslanec Vallo.
Muller po prvýkrát zavítal do Československa v roku 1986 ako študent slovanských jazykov na Amsterdamskej univerzite. Precestoval aj susedné Poľsko, či Maďarsko. Od roku 1990 do roku 2011 žil na Slovensku. Naučil sa náš jazyk, založil Katedru nederlandistiky na Filozofickej fakulte UK, učil vysokoškolákov angličtinu, neskôr pôsobil ako tlmočník a literárny prekladateľ a začal sprevádzať občanov Holandska a Belgicka po krajinách strednej Európy a, pravdaže, aj po Slovensku.
Málo známa krajina
Pre Holanďanov a Belgičanov sme podľa jeho slov stále málo známou krajinou, v porovnaní s Maďarskom alebo Českom. Keď už však navštívia Slovensko sú vraj očarení tou krásou. "Ľudia sú prekvapení, že taká krásna krajina existuje v Európe. Sú nadšení! Ale keď prídu domov a hovoria, že boli na Slovensku, nejako to nepriťahuje pozornosť. Ako keď boli v Prahe či v Budapešti, ktoré ľudia už poznajú," skonštatoval Muller.
Prastarí rodičia žili na Slovensku, on sa rozhodol po rokoch vrátiť: Nakrútil toto krásne VIDEO
Jeho srdcovkou je východné Slovensko, veď odtiaľ pochádza aj jeho manželka. Básni o Bardejove a o drevených kostolíkoch. Do tohto kúta krajiny ale spolu s turistami zo svojho rodiska zavíta zriedka. Ich cesty väčšinou končia okrem Bratislavy na Liptove, Spiši a na Orave. "Veľmi mám rád východniarov. Hoci majú ťažší život, oni si vedia ten život užiť. Nesťažujú sa, ako to bežní Slováci zvyknú robiť, aj keď sa podľa mňa nemajú až tak zle. Vedia aj oslavovať, či už je to kar alebo svadba," opisuje svoj vzťah k východu.
Literárnym prekladom sa venuje dodnes. Jeho preklady do holandčiny sú dostupné aj v Belgicku. Je presvedčení, že keby mal viac času, prekladal by najmä diela Rudolfa Slobodu. V jeho prekladoch je možné nájsť diela Vladimíra Ballu, Dušana Mitanu a teraz sa najnovšie pasuje s novelou Mladý Dônč od Petra Pišťanka a špekuluje, ako preloží pišťankovské výrazy. "Máme čo ukázať svetu!" tvrdí a naráža na našich najlepších literátov.
Nie len literatúra je to, čo sa snaží presadiť, rovnaké slová chvály má aj pre vína pochádzajúce zo Slovenska. Tie pri rôznych príležitostiach propaguje a predáva vo svojej rodnej krajine. Priznal, že konkurencia je veľmi vysoká. Pri predaji vína je nevýhodou to, že Slovensko je v tejto časti Európy neznámou krajinou. Je mu veľmi ľúto tejto skutočnosti a so zármutkom v hlase uzavrel: "Neviem, kde je chyba."
