BYTČA – V dome, v ktorom dnes býva pán Ľubomír Pradeniak, sa pred 130 rokmi narodil legendárny bytčiansky legionár. Jozef Adámik odišiel z Bytče za prácou do Paríža, ale osud chcel, aby sa stal bojovníkom jednej z najelitnejších jednotiek francúzskej armády.
Komunisti o ňom pred 70 rokmi nechceli ani počuť. Nebyť šťastnej súhry okolností a snahy občianskych aktivistov, možno by meno Jozefa Adámika navždy upadlo do zabudnutia. Približne pred mesiacom našli aktivisti Juraj Hajdúch a Anton Školek v rodnom dome bytčianskeho legionára, v ktorom dnes býva Ľubomír Pradeniak, stratenú pamätnú tabuľu. Odkedy ju komunisti zvesili, nikto po nej nepátral.
Slovák mal šťastie desaťročia: Začal kopať bazén a našiel ukrytý poklad na FOTO
Osudným paradoxom je, že legionár zomrel práve pred sto rokmi. Dlhých 70 rokov nikto netušil, kde sa pamätná tabuľa nachádza. Desaťročia bola totiž ukrytá v šope pri rodnom dome bytčianskeho hrdinu. Tabuľu chcú aktivisti znova slávnostne osadiť 12. júla 2016 na pôvodnom mieste.
Elitný vojak
Jozef Adámik sa narodil 20. júla 1885 vo Veľkej Bytči. Keď dospel, odišiel do Paríža, kde sa plánoval usadiť. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa dobrovoľne prihlásil do francúzskej cudzineckej légie a stal sa bojovníkom chýrnej Roty Nazdar, ktorej jadro tvorili českí Sokoli. Rota Nazdar bola ako súčasť Marockej divízie, 2. pochodového pluku, rotou C1 v zväzku práporu C.
Bytčiansky rodák pôsobil s prideleným osobným číslom 25 270. Marocká divízia, pod ktorú rota spadala, sa počas vojny preslávila bojovnosťou a kvalitne prevedenými útokmi. V tom čase to bola elitná jednotka francúzskej armády. Práve jej bojovníci neskôr tvorili zásluhou Milana Rastislava Štefánika česko-slovenskú armáda pod správou Československej národnej rady v Paríži.
Rota Nazdar zanikla v roku 1915 po bitke pri Arrase a tí, ktorí ostali nažive, sa dostali do ostatných plukov Cudzineckej légie. Jozef Adámik, ktorý bol účastníkom najkrvavejších bojov, zaradili do československej čaty 4. arabského pluku Cudzineckej légie. Aj poňho si však 5. júla 1916 prišla smrť. Padol v obranných bojoch neďaleko dediny Belloy-en-Santerre.
