MAZAR-E-SHARIF - Do nepokojnej oblasti ťažko skúšaného Afganistanu posiela pravidelne aj Slovensko svojich vojakov. V plnom nasadení sú pripravení brániť východnú krajinu. Vojaci ale častokrát na misiách plnia aj humanitárnu či osvetovú úlohu. Dokonalým dôkazom je šľachetný čin pplk. Petra Michlíka, ktorý v realizácii svojho sna pomohol doc. Nasirovi Jalilimu a zaslúžil sa tak o pomoc pri výstavbe školy pre miestne chudobné detičky. Za ušľachtilý počin náčelníka koncom minulého roka minister obrany Martin Glváč uviedol do Siene slávy. Toto je jeho príbeh.
"Projekt výstavby školy v Mazar-e-Sharif v provincii Balkh na severe Afganistanu je realizáciou sna docenta Nasira Jaliliho pedagóga pôsobiaceho na Lekárskej fakulte UK v Bratislave," začína rozprávanie o šľachetnom skutku pplk. Michlík. Doktor Jalili, rodák z Kábulu, ktorý svoju mladosť strávil v Mazar-e-Sharif, študoval v 80-tych rokoch na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po návrate do Afganistanu vykonal vojenskú službu a pôsobil ako pedagóg na Lekárskej fakulte v Mazar-e-Sharif. Na začiatku 90-tych rokov sa opäť vrátil na Slovensko počas doktorandského štúdia. Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Afganistane, po roku 1992 sa už späť nevrátil a od tej doby pôsobí v našej krajine.
Nasir Jalili je uznávaným mikrobiológom a expertom na choroby prenášané parazitmi. Je členom Slovenskej aj Českej parazitologickej spoločnosti a Expertnej skupiny Ministerstva zdravotníctva SR na monitorovanie a hodnotenie vývojových štádií kalamitných druhov komárov na Slovensku. "Predovšetkým pre mňa osobne je to neskutočne slušný a obetavý človek, ktorý je presvedčený, že práve vzdelávanie je najmocnejšia zbraň, ktorou je možné zlepšiť situáciu v Afganistane. A práve toto poznanie ho v priebehu roka 2013 priviedlo k myšlienke postaviť svojim rodákom v Afganistane školu, aby takýmto spôsobom pomohol budovať lepšiu budúcnosť pre afganské deti a inšpiroval aj ďalších Afgancov žijúcich mimo Afganistanu, aby podobným spôsobom pomohli svojej vlasti," hovorí Michlík.
Priebeh samotnej výstavby školy
K začiatku samotnej výstavby došlo v septembri 2014 po tom, čo sa podarilo prostredníctvom poslanca provinčného parlamentu získať do prenájmu pozemok pre stavbu školy. Projektovú dokumentáciu potrebnú pre začatie výstavby pomohli pripraviť členovia rodiny lekára Jaliliho, žijúci v západnej Európe, ktorí pôsobia v oblasti stavebníctva.
"Škola po dokončení podľa mojich informácii má poskytovať základné vzdelávanie pre približne 500 detí v dvojzmennej prevádzke," opisuje náčelník a zároveň zdôrazňuje, že počiatočný vklad do stavby na nákup tehál a ďalšieho stavebného materiálu boli súkromné úspory docenta. "Jeho oduševnenie pre tento projekt a jeho altruizmus je v našej západnej - predovšetkým konzumnej - spoločnosti až neuveriteľný. Na Slovensku asi nenájdeme veľa docentov, kandidátov vied, ale asi ani bežných občanov, ktorí sa do práce vozia na starej škodovke 105 a na nohy sa neštítia obuť si topánky, ktoré boli kúpené v tom najlacnejšom obchode za jedno euro... A ušetrené peniaze poskytnúť tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú."
Zbierka, ktorú príslušníci slovenského poradenského tímu MSF SFAT realizovali počas nasadenia v Afganistane a ktorú okrem členov nášho tímu podporili aj vojaci iných armád, vyniesla 600 dolárov, za ktoré nakúpili päť ton cementu. "Keďže viem, že pán docent a ním založené občianske združenie na podporu vzdelávania a zdravotníctva v Afganistane stále nedisponuje dostatočným množstvom financií potrebných na dostavbu školy, prisľúbil som mu, že sa aj naďalej budem snažiť jeho projekt podporovať. V súčasnosti som okrem iných aktivít oslovil aj jednu významnú americkú nadáciu so žiadosťou o grant na podporu stavby školy," vysvetľuje Michlík.
Afganistan, chudobná krajina
Sever Afganistanu vrátane provincie Balkh patrí k bezpečnejším oblastiam tejto niekoľko desaťročí ťažko skúšanej krajiny. V týchto oblastiach obývaných predovšetkým Tadžikmi, ktorí Taliban nikdy nepodporovali, dochádza k bezpečnostným incidentom v minimálnej miere.
"Tak, ako aj u nás ľudia chápu, že najsprávnejšou cestou k lepšej budúcnosti je vzdelávať sa, tak aj celý Afganistan potrebuje školy a vzdelávacie inštitúcie pre deti a mládež, pretože to je jediná cesta. ako zlepšiť ich ekonomickú a politickú situáciu," hovorí Michlík a dopĺňa, že Afganistan je taká nepredstaviteľne chudobná krajina, ktorá si s mnohými vecami jednoducho nedokáže sama poradiť. "Je to predovšetkým úloha nás ľudí, ktorí sme mali to šťastie, že sme sa narodili na bohatom západe (vrátane Slovenska) uvedomiť si, že ak Afganistanu nepomôžeme my, tak im "pomôže" niekto iný. Napríklad fanatickí moslimovia z Talibanu, Al Kaidy, ISIS, ktorí by radi otočili smer vývoja opačným smerom, čoho výsledkom by opäť bol nestabilný Afganistan, ako tomu bolo v 90-tych rokoch 20. storočia."
Vo svojom rozprávaní o šľachetnom a humánnom poslaní Michlík pokračuje: "Aj naši ľudia by mali chápať, že bezpečnostná situácia v tak vzdialenej krajine ako je Afganistan, má vplyv na bezpečnosť v celom svete vrátane našej krajiny. A to je dôvod, prečo je našou povinnosťou pomôcť Afganistanu, či už podporou takých projektov, aký realizuje Nasir Jalili, alebo tiež vysielaním našich vojakov, ktorí pomáhajú školiť príslušníkov afganských bezpečnostných síl, aby boli schopní sami zabezpečiť bezpečnejšiu budúcnosť pre Afganistan."
pplk. Peter Michlík
pplk. Peter Michlík slúži v ozbrojených silách od 1. septembra 1983, keď sa ako 14-ročný stal študentom Vojenského gymnázia v Banskej Bystrici. Po ukončení v roku 1987 študoval na VTA (terajšej Univerzite obrany) v Brne. V súčasnosti pracuje ako náčelník oddelenia spravodajstva a elektronického boja vo veliteľstve pozemných síl v Trenčíne. Dňa 27.11.2014 bol ministrom obrany Martinom Glváčom na jeho predvianočnom stretnutí s príslušníkmi ozbrojených síl v novej budove SND uvedený do Siene slávy.
