BELEHRAD - Andersovi Olsenovi (42) z Kodane prišlo celé detstvo divné, že všetci jeho príbuzní sú modrookí blonďáci, zatiaľ čo on má tmavé vlasy aj oči. Až keď mal 18 rokov, mu jeho dánska matka prezradila, že je adoptovaný. Ako píše belehradský denník Informer, trvalo ale ešte ďalších 20 rokov, než Olsen našiel v Srbsku svojich skutočných rodičov a odhalil pravdu o svojom osude, o ktorom teraz povedal aj novinárom.
"Kúpili ma za 20 000 (nemeckých) mariek od Centra sociálnej starostlivosti," hovorí Anders, ktorý akoby z oka vypadol pokrvnému otcovi Dušanovi Milinkovičovi. O nemanželské dieťa, ktoré prišlo na svet pod menom Srdjan, sa jeho matka nezvládla postarať a obrátila sa preto o pomoc na sociálnych pracovníkov. Tí ale podľa jej slov ešte len trojmesačné bábätko prakticky ihneď predali do Dánska. A keď sa neskôr snažila pátrať po synovom osude, vyhrážali sa jej úradníci odobratím staršej dcéry Aleksandry.
Podľa Andersovej (alebo skôr Srdjanovej) sestry boli do predaja vraj až niekoľkých stoviek detí na začiatku 70. rokov zapletení vysokí činitelia belehradského ministerstva vnútra aj úradu sociálnej starostlivosti. Len vďaka tomu sa roky darilo skrývať pravdu. Aleksandra údajne ale celé roky cítila, že niekde žije jej brat.
Podobné pocity má aj Dušan Milinkovič. "Na kilometer je poznať, že to je moja krv! Sme si veľmi podobní a na prvý pohľad je jasné, že je to môj syn," hovorí osemdesiatosemročný Srb, ktorý má teraz jediný problém. Nehovorí totiž po anglicky a jeho syn zas nevie po srbsky, takže pri svojich stretnutiach potrebujú tlmočníka.
