BRATISLAVA – Čoskoro uplynie sto rokov od patentovania slávneho slovenského vynálezu, ktorý predvídal už Leonardo da Vinci. Na rozdiel od neho však náš objaviteľ Štefan Banič pochádzal z chudobných pomerov a napriek úspechu svojho padáka zomrel v ústraní ako murár.
Hoci Štefan Banič nebol prvý, kto sa pokúsil skonštruoval padák, bol prvý, ktorého vynález bol použiteľný a oficiálne patentovaný. Nebyť tohto odvážneho smolenického rodáka, dejiny padáka by teda možno „dopadli“ úplne inak. Štefan Banič sa narodil 28. novembra 1870 v Smoleniciach, kde aj 2. januára 1941 zomrel na zápal pľúc ako 70-ročný. V roku 1912 sa stal svedkom leteckej tragédie v americkom Greenville v Pensylvánii, kde v tom čase pracoval v strojárstve ako mnoho iných Slovákov, ktorí do Ameriky húfne odchádzali za prácou. Táto nešťastná udalosť v tvorivom géniovi zrodila myšlienku zostrojiť prvú záchrannú padákovú konštrukciu.
Prvý padák vyzeral ako dáždnik
Svoj prvý padák zostrojil v roku 1913 a o rok neskôr, 3. júna 1914, ho pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA vyskúšal zoskokom z 15-poschodovej budovy vo Washingtone. Padák bol zostrojený na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín a bol upevnený pomocou popruhov na telo letca. Americký patentový úrad vydal 25. augusta 1914 na Baničov padák patent, ktorý americká armáda odkúpila za niekoľko stoviek dolárov. Banič sa neskôr stal čestným členom letectva USA. Hoci patent americká armáda od Baniča odkúpila, do výroby sa nedostal. Údajne ho však použila v prvej svetovej vojne.
Zomrel ako chudobný človek
V roku 1920 sa Banič vrátil z Ameriky domov a živil sa murárskymi prácami. Nezbohatol teda, ako by sa niektorí mohli domnievať. Baničov prvý padák bol odlišný od tých dnešných a jeho použitie predstavovalo určité bezpečnostné riziko – jeho padák s kovovou konštrukciu mal pilot pripevnenú okolo pása. Na nej bolo ešte upevnené plátno, ktoré sa pri zoskoku otvorilo a naplo. V tom čase sa však začali šiť padáky podobné tým dnešným. Tento novátorský vynálezca však svojím objavom odštartoval dejiny výsadkárstva i rekreačného zoskoku padákom a podľa slov starostky malebnej obce Smolenice Pavlíny Hornáčkovej bol nielen mimoriadne technicky nadaný. Okrem techniky ho zaujímala aj príroda a je považovaný za spoluobjaviteľa jaskyne Driny, ktorá je jedinou verejne sprístupnenou jaskyňou v západoslovenských Malých Karpatoch.
Pri príležitosti blížiaceho sa okrúhleho 100. výročia padáka inicioval v sobotu 16. augusta 2014 Oblastný klub vojenských výsadkárov v Smoleniciach medzinárodný seminár o histórii, vývoji a použití padáka, zoskoky parašutistov, výstavu padákov a zberateľských predmetov s výsadkovou tematikou, premietanie záberov zo zoskokov, v rámci ktorého bolo možné získať odtlačok príležitostnej poštovej pečiatky. V roku 1970 Štefanovi Baničovi na letisku M. R. Štefánika odhalili pomník a od roku 2006 má v miestnom múzeu rodnej obce pamätnú izbu. Slovenská pošta vydala v roku 1994 unikátnu známku s jeho podobizňou.
