BRATISLAVA/BERKELEY - Ružena Bajcsyová (81) patrí medzi Slovákov, ktorí urobili „dieru do sveta“. Túto možnosť by však, podľa vlastných slov, na Slovensku nikdy nedostala. V roku 1967 preto opustila domovinu a vydala sa na cestu bádania v záhadných IT vodách v Spojených štátoch. Momentálne patrí medzi 50 najúspešnejších vedkýň v Amerike.
Ružena Bajcsyová sa narodila v Bratislave, kde aj vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite odbor technické inžinierstvo. Komunisti ju za trest „hodili“ do továrne Tesla, kde pracovala päť rokov. Niet sa prečo diviť, že pri prvej možnej príležitosti odišla.
„Nikdy som neľutovala svoje rozhodnutie. Som so svojím profesionálnym životom veľmi spokojná. Je mi ľúto, že to musím povedať, no neverím, že by som mohla dosiahnuť svoje postavenie hocikde inde ako v USA. Som tu šťastná,“ stojí si za svojím rozhodnutím aj dnes.
Prečo sa však rozhodla pre informatiku, v tom čase vnímanú ako mužský odbor? „Verím, že sa mýlite, keď si myslíte, že IT alebo technológie sú vo všeobecnosti lákavé len pre mužov. Mám niekoľko skvelých študentiek, veľmi úspešných v tejto oblasti, jednou z nich je aj moja dcéra, profesorka Klara Nahrsted či profesorka Jana Kosecká. Ale je ich ešte ďaleko viac.“
V deväťdesiatych rokoch pani Bajcsyová dostala viac než atraktívnu ponuku. Mala na starosti vládny grant v hodnote viac ako pol miliardy dolárov a šéfovala 60 ľuďom. „Áno, bola som riaditeľkou odboru počítačových vied v National Science Foundation, ktoré podporuje konkurenčný výskum v oblasti počítačov a inžinierstva,“ odpovedá svetová kapacita.
Aký mala táto dôležitá úloha pad na kariéru pani Bajcsyovej, netreba zdôrazňovať. „Robila som to ako službu verejnosti, mala som možnosť ovplyvniť smerovanie počítačových vied, ktoré považujem za dôležité. Rozšírilo to moje obzory, pretože som sa musela venovať aj predmetom z počítačových vied, ktoré neboli súčasťou mojej výskumnej oblasti.“
Pani Bajcsyová mala vďaka odvahe jedinečnú možnosť porovnať školy na Slovensku a v Spojených štátoch, keďže študovala doma a neskôr učila na univerzite v Stanforde a potom v Berkley. V rozdieloch má jasno: „Slovenská technická univerzita sa musí stať medzinárodnou s dôrazom na výskum. Vláda musí poskytovať prostriedky na vytvorenie priaznivého prostredia pre prvotriedny inovatívny výskum.“
Zaujímalo nás, ako vníma Slovensko teraz s odstupom času a s bohatými skúsenosťami zo zahraničia: „Slovensko sa mení a ja len dúfam, že k lepšiemu. Slováci by sa mali už v skorom veku učiť cudzie jazyky, veľmi málo ľudí vo svete hovorí po slovensky! Slováci by tiež mali rozšíriť svoj pohľad na svet. Existuje veľa spôsobov, ako prežiť svoj život a neznamená to, že jedinou cestou je tá slovenská! Tolerancia je kľúčom.“
Situácia v srdci Európy ale nie je niečo, čo by „vládkyňa počítačovej technológie“ pozorne sledovala: „Neviem dosť o tom, ako to na Slovensku funguje, ak mám byť úprimná. Ale verím, že mladá generácia dostane šancu získať rovnaké inovatívne technológie ako iné krajiny, napríklad Dánsko, Švajčiarsko a im podobné. Slováci vždy ťažko pracovali a nie je žiaden dôvod veriť, že tam nie je toľko múdrych mladých ľudí ako inde. Potrebujú len byť spojení s vedeckým svetom.“
