CEROVÁ - Medzi obcami Cerová a Jablonica v okrese Senica už niekoľko rokov prebiehajú intenzívne výskumné práce. Mnohí o tom asi ešte nevedia, ale našli sa tu vzácne fosílie pochádzajúce z dôb dávno dávno minulých. Na základe ich analýzy vedci zistili, že tu bolo kedysi more hlboké 250 až 350 metrov, na ktorého dne žili okrem iných živočíchov aj doteraz neznáme druhy žralokov!
Na mieste bývalej tehelne za Cerovou na západnom svahu Malých Karpát sa kedysi ťažili íly, ktoré sa usadzovali pred približne 17 miliónmi rokov.
V tomto období nazývanom aj starší miocén (mladšie treťohory) sa začala otvárať dnešná Viedenská panva, ktorá v súčasnosti zasahuje od severného Rakúska, cez juhozápadné Slovensko až na juhovýchodnú Moravu. Panva bola vtedy súčasťou pomerne plytkého, ale zato rozsiahleho mora Paratétys, ktoré siahalo od Švajčiarska, cez Rakúsko, Moravu, Slovensko, Poľsko až po Kaspické more. Postupne sa ale menilo z mora na veľké jazero, najprv so zmiešanou vodou a neskôr sladkou vodou.
Výskum v lokalite vedú vedci z Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci so špecialistami z Poľska, Veľkej Británie, Rakúska, Francúzska, Nemecka a Českej Republiky. Unikátnosťou tejto oblasti je hlavne fakt, že sa tu vyskytuje veľmi bohaté spektrum živočíchov, dá sa povedať, že veľká časť vtedajších spoločenstiev zanechala v íloch pri Cerovej nejakú stopu. Môžeme tu pozorovať skameneliny rôznych skupín mäkkýšov vrátane hlavonožcov, kôrovcov, ježoviek, koralov aj morských hubiek.
Vtedajšie miestne morské prostredie a hlavne jeho dno však bolo obývané aj veľmi zvláštnymi druhmi hlbokovodných žralokov. Nález ich zúbkov vypovedá o tom, že tu žili ostroňotvaré, žralokotvaré, pílonosotvaré i polorajovité druhy.
Všetky zúbky nie sú väčšie ako 1-2 mm, čo znamená, že zvieratá, ktorým patrili, boli pomerne veľmi malé. Dĺžka ich tela nepresahovala 40 cm. Malá veľkosť týchto žralokov mohla byť spôsobená stresujúcim prostredím chudobným na kyslík a živiny.
Ďalšia výnimočnosť našej lokality spočíva v tom, že medzi nájdenými drsnokožcami boli aj štyri druhy, ktoré boli doteraz pre vedu kompletne neznáme, pričom sa podarilo opísať aj jeden úplne nový rod enigmatického žraloka. Jeho zúbky sú podobné zubom dnešného žraloka obrovského, ktorý sa živí filtráciou planktónu, sú však podstatne menšie.
Výskum na lokalite ešte zďaleka neskončil, momentálne sa spracovávajú zvyšky kostnatých rýb a tiež nové nálezy kôrovcov a ostnatokožcov, z ktorých niektoré taktiež patria medzi úplne nové druhy.
Lokalita má šancu stať sa svetoznámou práve pre veľmi kompletne zachované spoločenstvo hlbokovodných živočíchov. Mnohé fosílie sú vo výnimočne dobrom stave, s pôvodnými schránkami alebo kostrami. Okrem jedného nového rodu a trinástich nových druhov živočíchov tu boli opísané aj dva nové druhy sladkovodnej rastliny patriace úplne novému rodu, ktoré boli zjavne prinesené do tunajšieho mora riekou z neďalekého kontinentu.
