BRATISLAVA - Ak si myslíte, že váš život je ťažký a nemáte takmer žiaden dôvod na úsmev, vedzte, že na svete existujú ľudia s oveľa ťažšími osudmi, ktorí sa aj po množstve krutých rán dokážu postaviť späť na nohy a žiť pre tých, ktorí ich potrebujú. Ak by sme si mali od niekoho brať príklad, sú to určite oni. Jedným z nich je aj pani Želmíra, ktorej životný príbeh je tak silný, že ho nemožno opísať pár vetami. Pre Topky sa ho rozhodla vyrozprávať celý s prosbou o pomoc, ktorú doteraz len rozdávala.
(Píše hrdá mamička a babka Želmíra)
Keď som mala 29 rokov podstúpila som operáciu vaječníkov a sterilizáciu, nakoľko mi bolo povedané, že už deti nemôžem mať. Deti som už mala a bola som spokojná, že konečne budem mať pokoj aj od chorôb aj od otehotnenia. Avšak po niekoľkých rokoch som ostala tehotná. Aj keď po celú dobu až do 7 mesiaca mi bolo povedané lekármi, že nie som tehotná, ale že mám nádor. Keď sa mi však ten nádor nepozdával a ja som bola pripravená na poslednú cestu, rozhodla som sa o vyšetrenie v inom meste, kde ma lekári vysmiali, že žiaden nádor nie je, ale že som tehotná, avšak je tam riziko a dieťa musia operačne vziať. Mala som na rozmyslenie asi týždeň, ale ja hneď, ako som vedela, že som tehotná, som bola rozhodnutá že si ho nechám.
Z nádoru sa vykľul zdravý chlapček
Narodil sa mi synček, ktorý sa mi liečil dlhé roky, ale z ktorého je dnes chvalabohu krásny,šikovný a teraz môžem povedať aj zdravý chalan, ktorý už má 24 a v júli bude mať 25 rokov. Ja asi 5 mesiacov po pôrode som prestala chodiť a nechodila som 7 rokov. Zistilo sa, že kvôli tomu všetkému sa mi porušila chrbtica, ale keďže ja som sa nedala a neustále som sa snažila liečiť, dostala som sa z toho a teraz už chodím, aj keď som invalidka a do roka niekoľkokrát musím do nemocnice, hlavne keď niečo robím, alebo nachladnem alebo priberiem, vtedy už chodím takmer po štyroch.
Vždy som si myslela, že už ma nič horšie nemôže postihnúť. Avšak to bol len začiatok môjho utrpenia. Popri tom všetkom som pracovala ako živnostníčka a žila som. Môj manžel sa však dal na zlé chodníčky a hoci bol najlepší manžel na svete a otec, stal sa z neho veľký gemblér, ktorý prehral všetko, čo mal. Keď sa to už nedalo vydržať, rozviedli sme sa a ja sama som sa starala o 5 detí. Vyštudovali, vyrástli a keď nám bolo dobre, moja dcérka práve zmaturovala. Hrávala futbal za okres, ale i za ženy u nás a ja som bola na ňu veľmi pyšná a hrdá. Moji synovia boli všetci športovci, len ja som bola fanúšik. Zdedili to po tatovi.
Želka prestala hovoriť i chodiť
Keď moja dcérka Želka šla ku kamarátke do Bratislavy, z ničoho nič nám ochorela a keď nás volali do nemocnice a povedali nám akú má chorobu, zvalil sa na mňa veľký balvan, ktorý nesiem na sebe až do dnes. Moja jediná dcérka, moje dieťa. Bože, čo to je za chorobu skleróza multiplex. Prestala hovoriť i chodiť, len mĺkvo hľadela, akoby nám chcela povedať, pomôžte mi. Dlho som nemohla spávať ani jesť, nemohla som sa s tým zmieriť, prečo ona? Až som skolabovala a dostala so sa takmer na psychiatriu. Vtedy sa k nám vrátil môj manžel a on jediný spolu s mojimi synmi mi dali silu žiť, lebo tá malá nás potrebovala a bude potrebovať celý svoj život. Ocino sa zmenil, prestal z jedného dňa na druhý s hazardom, staral sa, pomáhal, bol všade tam, kde mal a musel a robí to až dodnes.
Aj keď sme sa starali a staráme, ako len vieme, Želka nám je už na vozíku a niekedy je už ležiaca. Niekedy sa dusí pri papaní aj niekoľko ráz v týždni a my jej pomáhame. Má posťahované šľachy na nožičkách a mnoho iného. Teraz som sa dozvedela, že jeden lekár z Ruska vie operovať šľachy, aby bola zasa, ako pred tým, ale trojdňová liečba by ma stála asi okolo 2500 eur a odkiaľ ich vziať? Liečba je drahá a my na ňu nemáme. Ona potrebuje veľkú opateru a keďže ja som ju nemohla opatrovať, opatruje ju manžel .Podľa zákona nemáme nárok ani na auto a tak máme synovo. Manžel nechal prácu a staráme sa spolu o ňu celá rodina.
Osud dobehol aj vnúčika
Keď vlani pred sviatkami dostala ďalší atak a tak veľký, že prestala dýchať na rukách svojho oca, nevydržalo to jeho srdiečko a tretí deň po jej ataku nám dostal srdcový infarkt. Prosila som Boha, aby mu pomohol, lebo čo ja sama spravím a keď som šla za ním do nemocnice, mi na prístrojoch sľúbil, že bude dlho so mnou aj s malou. Ja jej hovorím malá, ale Želka už má 27 rokov. Keď som ako tak dostala aj manžela z choroby, akoby bolo všetko málo, narodil sa nám vnúčik s veľkou srdiečkovou chorobou. Museli ho operovať, s rázštepom v pusinke a očká. A ešte ďalších 6 diagnóz, ale najhoršia je, že má aj mozgovú obrnu. Keď som sa to dozvedela, myslela som že zošaliem a prečo ja. Veď som nikdy nikomu neublížila, pomáham ako sa dá každému, kto pomoc potrebuje, tak prečo?
Musela som nechať prácu a starať sa o rodinu. Nuž a peniažkov je málo a Želka si platí skoro všetky lieky celé sama. Treba jej na dekubity náplasti, lebo keď ležala v nemocnici, urobili sa jej dekubity a ja jej ich liečim. Treba jej vitamíny, jedlo, hygiena a mnoho ďalšieho. Je čas, keď na to nie je. Teraz sa jej musí jedlo už mixovať. Môj 30-ročný mixér nie je najlepší, ale na nový nemám. Perieme denne, lebo musí nosiť plienočky. Kvôli dennému praniu nám do roka odišla už druhá práčka a na novú nemáme. Posteľné povlečenie a to už ani nehovorím o oblečení. Na to všetko treba peniaze a keďže nepracujem, lebo nemôžem, nemáme na to.
Doteraz mi pomáhali moji synovia, ale tí už majú svoje rodiny a majú čo robiť, aby vyžili. Hoci patrím k ľuďom, ktorých keď život vtlačí úplne do zeme, zasa vstanú a pozviechajú sa, lebo musia. Teraz je však už toho skutočne na jeden ľudský život veľmi veľa. Až toľko, že sa sama sebe niekedy čudujem, že som ešte stále tu, lebo verte mi, že smiať sa na moju dcérku cez slzy je veľmi ale veľmi ťažké. Pozerať sa, ako vaše dieťa trpí a trápi sa a vy mu neviete pomôcť je najhoršie na svete čo sa rodičom môže stať .
Ak ste sa rozhodli pomôcť tejto rodine, neváhajte a kontaktujte ju na dole uvedenom čísle či adrese. Za každú pomoc bude zo srdca vďačná.
Kontaknté údaje na pani Želmíru:
Želmíra Cibulová
tel. č.: 0902 889 539
e-mail: zelmira.cibulova@azet.sk
Ste v ťažkej životnej situácii a svojmu dieťatku nedokážete poskytnúť pomoc, akú potrebuje? Poznáte rodičov, ktorí majú podobné problémy? Pošlite nám vaše či príbehy vašich známych aj s fotografiami na potrebujupomoc@topky.sk a my ich radi s výzvou o pomoc zverejníme.
