17 detí z detských domovov, náhradných rodín a sociálne znevýhodneného prostredia rozvíjalo svoj spevácky talent na Speváckom tábore spoločnosti Úsmev ako dar. V dňoch 5. až 11. augusta sa na Šachtičkách pri Banskej Bystrici ozýval namiesto detského švitorenia prevažne spev. Deti ním dokázali vyjadriť aj to, o čom by sa im inak hovorilo ťažko.
Spevácky tábor spoločnosti Úsmev ako dar má za sebou svoj 18. ročník. Už tradične bol určený pre deti vyrastajúce bez podpory biologických rodičov, ktoré našli zaľúbenie v speve a so svojimi vystúpeniami sa zúčastnili celoslovenskej prehliadky umeleckých talentov detí z detských domovov a náhradných rodín Najmilší koncert roka 2013.
„Každoročne sa tu stretávajú spevácky nadané deti, ktoré majú chuť zdokonaliť sa, osvojiť si nové hlasové techniky, rozšíriť repertoár, ale aj sa niečo dozvedieť z histórie či teórie hudby,“ hovorí hlavný vedúci tábora Daniel Mikloško, ktorý sám študoval zborový operný spev v Ríme.
Práve on stál pred osemnástimi rokmi pri zrode nápadu ponúknuť deťom bez rodičov podporu a vedenie v ich záľube. Odvtedy má už táto myšlienka za sebou bohatú tradíciu a stále plní svoju úlohu – prináša deťom povzbudenie, radosť a doplnkové mimoškolské vzdelanie. Tento rok sa tábora zúčastnili deti zo 6 detských domovov, 1 domova na polceste, 1 náhradnej rodiny a 4 sociálne znevýhodnených rodín. Napriek tomu, že sa poschádzali z rôznych kútov Slovenska, hneď našli spoločnú reč. Alebo skôr tón.
Od prvého dňa začali deti nacvičovať zborové skladby, ktoré si sami vybrali. Žánrový rozsah bol široký, od gospelovej piesne, cez populárny soundtrack, až po autorskú skladbu jednej z lektoriek speváckeho tábora Lucie Wiesengangerovej. Popoludňajší program vypĺňal nácvik sólových skladieb. No spev neutíchal ani počas voľna. Hranicu medzi nácvikom a oddychom zotrel spontánny záujem detí , ktoré v speve našli spojenie práce a radosti. Niektoré sa už teraz vydali na profesionálnu spevácku dráhu a študujú na konzervatóriu, aby sa jedného dňa mohli plne venovať tomu, čo ich baví a napĺňa.
Deti však na tábore nerozvíjali len svoje umelecké schopnosti. Jedným z prínosov intenzívneho spoločného pobytu a trávenia voľného času bolo aj posilnenie ich vzájomnosti a empatie.
„Bolo úžasné pozorovať, ako sa deti dokážu zmobilizovať, keď ktosi zo skupiny potrebuje podržať. Ak mal niekto, napríklad, problém so sólom kvôli hlasovému rozsahu, hneď za ním stáli ďalší traja speváci, aby mu robili zbor a pomohli tak celkovému vyzneniu skladby,“ dodáva Eva Bodnárová, vedúca tábora a manažérka spoločnosti Úsmev ako dar.
Spevácka súdržnosť odzrkadľovala tú ľudskú, a naopak. Snáď najvýraznejšie to bolo vidieť na súrodeneckej skupine detí z detského domova v Spišskom Štiavniku. Štyria súrodenci si sami zložili a inštrumentálne aj vokálne nacvičili skladbu, ktorá bola akousi zhudobnenou výpoveďou o ich živote. Rezonoval v nej smútok i radosť, sklamanie i nádej. Ale najviac práve spolupatričnosť.
Spev deťom ponúkol jednoduchý a dostupný spôsob, ako byť spolu. Bez predsudkov, zdržanlivosti a zbytočných výhrad. Mladšie, staršie, handicapované, zdravé, také alebo onaké... všetky patrili k jednému kruhu. Ich hlas sa počítal. A pritiahol k sebe ďalších. Počas záverečného galavečera, kedy mladí speváci predviedli všetko, čo si v priebehu celého týždňa nacvičili, sa k publiku pridali aj zamestnanci a hostia hotela, či dokonca svadobčania zo svadby prebiehajúcej o pár poschodí vyššie. Spev detí, poznačených skúsenosťou odmietnutia, vytvoril priestor prijatia. A to je zážitok, ktorý im už nikto nevezme.
„Ak sa nám podarilo v deťoch umocniť ich odhodlanie venovať sa spevu, sme radi. Ale úplne by stačilo, keby si odniesli zážitok, o ktorý sa budú môcť oprieť, keď im bude ťažko. Ja si vtedy spievam,“ uzatvára Daniel Mikloško a pridáva ďalší dôvod, prečo je spev dôležitý.
-Reklamná správa-
