BRATISLAVA - Stačí tak málo a Brankov život sa môže zmeniť od základov. Šikovný chlapček zo Šamorína dostal do vienka ťažký kríž, ktorý s vypätím všetkých síl na svojom malom chrbátiku nesie už štvrtý rok. Hypotonický syndróm, mikrocefália, plagiocefália, psychomotorická retardácia (PMR) a hypospádia sú diagnózy, v dôsledku ktorých sa Branko nedokáže chodiť bez pomoci a dorozumieva sa len jednoslabičnými slovami. Pravidelné rehabilitácie však robia zázraky a usmievavý šibal sa stále posúva vpred. Avšak finančné úspory rodičov nie sú bezodné a rehabilitačne pobyty najlacnejšie, potrebujú preto pomoc dobrých ľudí, ktorí by chceli prispieť k splneniu Brankovho sna.
Branko je prvým vysnívaným dieťatkom hrdých rodičov, ktorí ho už od narodenia zahŕňajú obrovskou láskou - slovami aj činmi. A takisto by im ju chcel opätovať aj on. Celé vety však z jeho úst zatiaľ nevychádzajú, bránia mu v tom vážne diagnózy, ktoré mu boli do vienka nadelené hneď päť.
Hnedovlasý chlapček sa narodil predčasne, pretože hrozilo, že sa udusí. Vážil len 2200 gramov a meral 44 centimetrov. To, že s Brankom niečo nie je v poriadku, však jeho mamička zistila až v troch mesiacoch, keď ju detská lekárka poslala na neurológiu. "Bola mu stanovená diagnóza hypotonický syndróm, mikrocefália, plagiocefália, PMR a hypospádia," spomína si mamička Katarína na osudný moment, ktorý prišiel ako blesk z čistého neba.
Milujúci rodičia však ani nachvíľu nezaváhali a s Brankom začali ihneď intenzívne cvičiť. "Chodili sme plávať, vyskúšali sme hipoterapiu, ale Branko sa koníkov bál," opisuje Katarína synčekov bohatý program života. I keď v júli na torte sfúkol už tri sviečky, chodiť dokáže zatiaľ iba s oporou, rozpráva len jednoslabičné slová a je stále plienkovaný.
Napriek všetkému je veľmi vnímavý, zvedavý a po dome "štvornožkuje" ako o život. Rodičom sa namiesto slov snaží lásku vyjadriť všemožne ako len vie. "Vždy nás niečím prekvapí a obdarí krásnym úsmevom, ale čo je pre nás aj v tomto ťažkom údele povzbudením je to, že je veľmi prítulný a veľmi rád sa objíma," dodáva mamička Katarína. Rodičia ako aj Branko túžia len po jednom - aby sa mohol naháňať a rozprávať so svojimi rovesníkmi.
K tomu mu môže dopomôcť aj podľa minulých skúseností veľmi účinný pobyt v rehabilitačnom centre Renona, kam prvýkrát zavítal ako 3-ročný a urobil obrovské pokroky. "Branko sa začal menej báť, menej slintal, bol stabilnejší, naučil sa vstať zo sedu, nastalo spevnenie svalstva celého tela a spravil svoje prvé samostatné kroky," teší sa zo synových úspechov.
Po druhom pobyte už Branko čoraz častejšie používa samostatnú chôdzu. "Veľmi sa mu to páči, že keď sa chytí, tak sa postaví, pustí a vyrazí. Síce je to ešte nestabilné, ruky hore, nohy od seba, ale ide," dodáva Katka. S odhodlaním chlapček tréneuje zatiaľ len doma, vonku chodí opatrnejšie a treba ho pridržiavať.
Brankovi na základe pokrokov a úspechov z pobytov lekári odporučili ďalší. Finančné nároky sú však pre jeho rodičov privysoké. Keďže mama Katarína je na materskej a Brankovi nedávno pribudol braček, jediným zarábajúcim je otec, ktorý finančne náročnú rehabilitáciu sám neutiahne. Rodičia preto žiadajú ľudí, ktorých Brankov príbeh oslovil, o pomoc, aby ich synček mohol opäť navštíviť rehabilitačné centrum a časom sa sám postavil na nohy.
Ak ste sa rozhodli Brankovi pomôcť, svoju finančnú pomoc zašlite na bankový účet rodičov s číslom: 2910865598/1100 Za každý cent vám vopred ďakujú.
