MOSKVA - Ruská bezbožná spoločnosť sa chystá na koniec sveta. Občania v regiónoch skupujú soľ, zápalky, sviečky a konzervy v nádeji, že apokalypsu prežijú. Veď pre nás je koniec sveta len ďalšia katastrofa, akých je v pamäti žijúcich generácií veľa, napísal dnes ruský denník Vedomosti.
Koniec sveta, ako je známe, má prísť 21. decembra, kedy vraj končí mayský kalendár. Tento podnet už mnohokrát tvorivým spôsobom spracovali všelijakí proroci, ezoterici a médiá. Ale len v Rusku získali tak vďačných divákov.
V Barnaule ľudia skupujú sviečky, zápalky, baterky a termosky. V Omutninsku pri Kirove vypukla naozajstná panika po tom, čo v miestnych novinách vyšlo "proroctvo tibetského mnícha". V Novokuznecku zaznamenali nebývalý dopyt po soli a jeden z miestnych obyvateľov zaslal radnici list, v ktorom si robil starosti o pripravenosť mestských služieb čeliť následkom katastrofy, od vypnutia elektriny po lúpenie v uliciach. "Pri najvyššej pripravenosti to možno zvládneme s minimálnymi stratami," napísal.
Príchod konca sveta museli oficiálne dementovať hlavný hygienik, šéf ministerstva pre mimoriadne situácie a poslanci Štátnej dumy, ktorí poslali federálnym televíziám žiadosti, aby nestrašili ľudí.
Masové psychózy sa stávajú v rôznych krajinách. Američania sa po karibskej kríze tak báli jadrovej vojny, že budovali kryty a učili deti skrývať sa pod školskými lavicami. Nič podobné sa teraz nedeje. Počas volebnej kampane Mitta Romneyho sa ani nedebatovalo o mormónskych predpovediach, že mormonský prezident bude zvolený až pred druhým "zjavením".
V našej ruskej psychóze sú pozoruhodné dve veci. Najprv to, že 80 percent pravoslávnej spoločnosti (podľa prieskumov), bohvieprečo, reaguje na mayský kalendár, ktorý navyše nikto nevidel. Druhou je potom to, že koniec sveta sa chápe ako ekonomická kríza, ktorú možno prežiť znížením úrovne spotreby.
Paradoxné je to, že pri príprave na koniec sveta by sa dalo očakávať religiózne správanie: odpustenie dlhov, modlitby, rešpektovanie cirkevných pravidiel. Ale učenie o treste za hriechy nepreniklo k masám "pravoslávnych" a ruská spoločnosť si počína iracionálne: chystá sa koniec sveta prežiť.
Bezpochyby je to dôsledok dlhého radu sociálnych a ekonomických pohrôm, ktoré doľahli na obyvateľov Sovietskeho zväzu a Ruska v 20. storočí. Vojna, hladomor, represie, rozpad krajiny, kríza transformácie, ktoré dodnes nie sú úplne prekonané. To všetko tvorí smutnú skúsenosť generácií, z ktorých každá - s výnimkou najmladšieho pokolenia narodeného v druhej polovici 90. rokov - si užila katastrof. Ľudia niekedy aj dlhé roky živorili na hrane prežitia a v stave úplnej neistoty zo zajtrajšieho dňa. A z tejto neistoty pramení aj viera, že naozajstný koniec sveta nepríde, ale niečo strašné sa určite stane. Neistota rodí aj myšlienku vrtkavosti žitia.
Sociológovia hovoria o osobitnej ruskej prispôsobivosti a schopnosti prežiť aj v najťažších podmienkach. Odvrátenou stránkou je ale pasivita v politike a v spoločenskom živote, kde občania neveria, že môžu čokoľvek zmeniť.
