Meno John Green je v čitateľskom svete veľmi známe. Ide o autora young adult literatúry, preto aj kniha Všade samé korytnačky je určená pre túto cieľovú skupinku, čo však neznamená, že po nej nemôžu siahnuť aj starší čitatelia. Práve naopak, odporučila by som ju snáď všetkým.
„Do očí vám môže pozrieť každý, ale len zriedka nájdete niekoho,
kto vidí rovnaký svet ako vy.“
V podstate ide o veľmi jednoduchý príbeh kamarátov, ktorý však, ako je pri Greenovi známe, musel spestriť niečím „iným“, dobrodružným. Aj v knihe Všade samé korytnačky nájdete (menšie) dobrodružstvo, na pozadí ktorého autor rozvíja hlbšie myšlienky.
„Keď človek žije, vždy mu niekto chýba.“
Rozprávačkou je stredoškoláčka Aza Holmesová, ktorá ale nie je len takou obyčajnou tínedžerkou. Má totižto chorobu – obsesívno-kompulzívnu poruchu, ktorou trpí aj samotný autor, preto, ako uvádza anotácia, ide o jeho doteraz najosobnejší príbeh.
Keďže ide o rozprávanie v prvej osobe, je skutočne veľmi podrobne vykreslená psychika tejto hlavnej hrdinky, ktorá sa pasuje v bežnom živote. Jedného dňa však s najlepšou kamarátkou Daisy zistí, že zmizol akýsi miliardár Russell Pickett, a zhodou náhod sa Aza niekedy kamarátila s jeho synom Davisom (obaja prišli o jedného z rodičov). Na tom by nebolo nič zvláštne, keby za informácie smerujúce k jeho nájdeniu neponúkali odmenu sto tisíc dolárov. A práve tieto peniaze kamarátky potrebujú na vysokoškolské štúdium.
Aza ani nevie ako a opäť sa s Davisom skamaráti. Pôjde však iba o kamarátstvo alebo o čosi hlbšie? Jej myseľ je stále „napádaná“ množstvom obáv a myšlienok prúdiacich z danej choroby, vďaka čomu pomaly ale isto stráca kontrolu nad bežným životom a triezvym uvažovaním. Jej choroba sa tiahne celým dejom, autor chcel pravdepodobne rovnako chorým ľuďom aspoň trochu priblížiť, ako sa s chorobu vyrovnať, či možno nad ňou so správnou liečbou aj na istý čas vyhrať.
„A chcela som mu povedať, že hoci som ešte nikdy nebola zaľúbená, vedela som, čo znamená niečo cítiť: nebyť tým len obklopená, ale preniknutá, presne ako keď moja stará mama hovorila, že Boh je vo všetkom.“
Príbeh, ktorý sa javí zo začiatku ako veľké dobrodružstvo, sa však veľmi rýchlo pretvára na čosi iné. Autor práve tú dobrodružnosť preplieta s témami ako dôležitosť rodiny, priateľstvo, láska, psychika mladých ľudí – všetky sa dopĺňajú v naozaj veľmi peknom príbehu, ktorý sa číta mladým vďaka lexike a štýlu ľahko, a zároveň ich núti rozmýšľať nad dôležitými vecami v živote. Preto by som povedala, že nejde len o nejaký povrchný príbeh, ako by sa mohlo z anotácie zdať, ale Green naozaj prenikol do hĺbky problémov, ktoré si tu zvolil, ktoré postihujú mladých ľudí, a ktoré sú rovnako v jeho tvorbe už veľmi známe.
Ide o smutnú knihu, no podľa mňa azda aj najlepšiu, akú som od autora čítala. Určite má čo ponúknuť aj staršiemu čitateľovi, nachádza sa tu množstvo pekných myšlienok a samotný príbeh nie je nudný, pekne sa vyvíja, graduje. Ak hľadáte krásny príbeh, pri ktorom zabudnete na vonkajší svet, odporúčam práve túto knihu.
Knihovertka Martina Pinková
