Ako ďaleko by ste zašli, aby ste ochránili svoje manželstvo?
Psychotriler Manželská zmluva posúva hranice tohto žánru opäť o kúsok ďalej. Autorka vás nenechá vydýchnuť a budete sa báť o hlavných hrdinov, no neprestanete hltať jednu stranu za druhou. Dobro a zlo bývajú zložité... Kto sme a kto si myslíme, že naozaj sme, býva málokedy to isté!
Z bývalej rockovej speváčky Alice sa stala úspešná právnička a Jake je psychoterapeut s nádejnou praxou.
Jake Alice miluje, ale bojí sa, že je príliš nestála, preto ju požiada o ruku, aby si ju poistil. Keď si prezerajú svadobné dary, nájdu medzi nimi aj lákavú ponuku od jedného z najvýznamnejších Aliciných klientov, aby sa pripojili k exkluzívnej komunite, ktorá vznikla na ochranu inštitúcie manželstva. Pred vstupom treba len podpísať zmluvu a zaviazať sa, že obaja budú dodržiavať stanovené pravidlá, z ktorých väčšina vyzerá logicky a zmysluplne.
Alice a Jake sú spočiatku očarení atraktívnym spoločenstvom, zmyslom pre spolupatričnosť, zaujímavým spoločenským životom a rovnako zmýšľajúcimi pármi. A potom jeden z nich poruší pravidlá. No také čosi je neprípustné.
Všetko sa zrazu prekvapujúco zmení a pre Jaka a Alice sa manželstvo ich snov stáva najhoršou nočnou morou.
Manželská zmluva je špičkový psychotriler o tak trochu záhadnom spolku, ktorého jediným cieľom je, aby manželské zväzky zostali pevné a šťastné.
Za každú cenu.
Michelle Richmondová je americká spisovateľka, ktorá napísala viacero úspešných románov – Dievča v padajúcich šatách, Sen o modrej izbe, Rok hmly, ktorý sa stal bestsellerom New York Times, Nikto známy, Zlatý štát a viacerých kníh poviedok.
Za svoju tvorbu získala Richmondová cenu Hillsdale a Inovatívnu cenu Catherine Doctorowovej za literatúru.
Začítajte sa do novinky Manželská zmluva:
1
Preberiem sa v malom lietadle, čo sa s rachotom prediera pomedzi oblaky. V hlave mi duní a mám zakrvavené tričko. Netuším, ako dlho som bol mimo. Sklopím zrak a s prekvapením si uvedomím, že nie som spútaný. Na sedadle ma drží len obyčajný bezpečnostný pás. Kto mi ho zapol? Nepamätám si, ako som sa sem dostal.
Cez otvorené dvere kokpitu vidím pilota. Sme tu sami. Za oknom vidno zasnežené hory. Lietadlom otriasajú silné nárazy vetra. Pilot sa plne sústredí na riadenie. Vyzerá napäto.
Opatrne sa dotknem čela. Krv už zaschla, ostala po nej len lepkavá chrasta. Škvŕka mi v žalúdku. Naposledy som jedol chlieb vo vajíčku. Ktovie, koľko času odvtedy uplynulo. Na vedľajšom sedadle zbadám fľašu vody a sendvič vo voskovanom papieri. Otvorím fľašu a napijem sa.
Hneď nato rozbalím sendvič so šunkou a syrom a poriadne si odhryznem. Dopekla. Bolí ma sánka, nevládzem prežúvať. Po páde mi asi niekto vrazil.
„Veziete ma domov?“ spýtam sa pilota.
„Podľa toho, kde bývate. Máme namierené do zátoky Half Moon Bay.“
„Čo všetko vám povedali?“
„Meno a adresu, nič viac. Som váš taxikár, Jake.“
„Ste predsa člen, či nie?“
„Pravdaže,“ odvetí tajomne. „Vernosť manželke, oddanosť Zmluve, až kým nás smrť nerozdelí.“ Pohľadom ma varuje, aby som sa viac nevypytoval. Nikdy predtým som ho nevidel.
Zrazu narazíme na vzduchovú bublinu. Sendvič mi vyletí z ruky. Pilot zanadáva a horúčkovito postláča rôzne gombíky. Zakričí čosi riadiacemu letovej prevádzky. Prudko klesáme. Pevne zovriem opierky a myslím na Alice. V duchu si prechádzam náš posledný rozhovor. Chcel som jej toho toľko povedať...
Vtom sa lietadlo vyrovná a znovu naberie výšku. Zdá sa, že kríza je zažehnaná. Pozbieram kúsky sendviča, zabalím ich do papiera a odložím na vedľajšie sedadlo.
„Mrzí ma to,“ ozve sa pilot.
„To nič, nemôžete za to. Zvládli ste to na jednotku.“
Keď letíme ponad slnkom zaliate Sacramento, pilot sa konečne upokojí. Rozhovoríme sa o Golden State Warriors a ich nečakanom úspechu.
„Aký je dnes deň?“ vyzvedám.
„Štvrtok.“
Len čo sa pred nami vynorí známe pobrežie, spadne mi kameň zo srdca. S úľavou hľadím na drobné letisko Half Moon Bay. Po hladkom pristátí sa pilot otočí a vyhlási: „Nech sa to viac neopakuje, jasné?“
„Pravdaže.“
Schmatnem tašku a vybehnem von. Pilot zavrie dvere, obráti lietadlo a znovu vzlietne.
Zamierim do kaviarne, objednám si horúcu čokoládu a pošlem Alice esemesku. Sú dve hodiny popoludní, určite má najmenej milión stretnutí. Nechcem ju vyrušovať, ale potrebujem ju vidieť.
O chvíľu príde odpoveď. Kde si?
Späť v Half Moon Bay.
O päť minút vyrážam.
Z Alicinej kancelárie je to najmenej tridsať kilometrov. Po pár minútach mi napíše, že v meste je zápcha, tak si objednám jedlo – skoro celú ľavú stranu jedálneho lístka. Kaviareň je pustá. Energická čašníčka v dokonale vyžehlenej uniforme nie a nie odísť od stola. Keď zaplatím, vyhlási: „Majte sa dobre, Priateľ.“
Vyjdem z kaviarne a sadnem si na lavičku. Okamžite ma pohltia vlny studenej hmly. Keď na letisku zastaví Alicin starý jaguár, som na kosť premrznutý. Vstanem a uistím sa, že som si nič nezabudol. Alice podíde k lavičke. Má na sebe kostým, no lodičky vymenila za tenisky, aby sa jej lepšie šoférovalo. Vlasy jej okamžite zvlhli. Pery si natrela tmavočerveným rúžom. Ktovie, či to spravila kvôli mne. Dúfam, že áno.
Postaví sa na špičky a pobozká ma. Až teraz si uvedomím, ako veľmi mi chýbala. Vzápätí odstúpi a skúmavo si ma prezrie.
„Aspoňže si v jednom kuse.“ Jemne ma chytí za sánku. „Čo sa stalo?“
„Neviem.“
Objímem ju.
„Tak prečo ťa predvolali?“
Túžim jej všetko vysvetliť, ale bojím sa. Čím viac jej prezradím, tým väčšie nebezpečenstvo jej hrozí – nehovoriac o tom, že bude poriadne naštvaná.
Kiežby sme sa mohli vrátiť na začiatok – pred svadbu, pred prvé stretnutie s Finneganom, pred tú osudovú chvíľu, keď nám Zmluva obrátila život naruby.
