Boh a anjeli sú všade okolo nás. Kedykoľvek nám môžu priskočiť na pomoc – stačí prosiť a, samozrejme, aj načúvať. Práve preto som túto knihu nazvala Anjeli na dosah.
Je tu nové inšpiratívne dielo Lorny Byrneovej, svetoznámej írskej mystičky. Ide o voľné pokračovanie medzinárodného bestsellera Anjeli v mojich vlasoch.
„Anjeli mi hovoria, že láska je najmocnejšia sila na svete. Láska nám ukazuje správnu cestu a vedie nás vpred. Láska je hodnota, pre ktorú sa oplatí žiť,“ tvrdí úspešná autorka.
Vo svojej knihe s výraznými autobiografickými črtami sa prelínajú príbehy a živé dialógy z rôznych období Lorninho života.
V ranom detstve na írskom vidieku jej anjeli pomáhali a viedli ju pri prekonávaní traumatických udalostí. Príbehy sa prelínajú s detailnými opismi anjelov, ich druhov, správania v styku s Bohom, inými anjelmi aj s ľudskými bytosťami s dôrazom na ich úlohu v našom živote a po smrti.
Také podrobné informácie dosiaľ neboli nikde inde zverejnené. Lorna v knihe spomína, ako sa jej manžel Joe, ktorý umrel mladý, vracia a navštevuje ju. Prvýkrát odkrýva rolu duší našich najbližších, ktorí sa môžu nakrátko vrátiť z neba, aby nám pomáhali a viedli nás v kritických okamihoch našej životnej púte.
„Neprestajne sa o anjeloch dozvedám voľačo nové. Zďaleka nie všetko mi vyjavili naraz, v detstve. Nové informácie o duchovnej skutočnosti mi odovzdávajú úmerne mojej schopnosti im porozumieť – a napíšem o nich, až keď mi oznámia, že svet je už schopný ich pochopiť,“ píše Lorna v knihe Anjeli na dosah.
Lorna Byrneová vedie jednoduchý život na írskom vidieku a cestuje po svete, aby sa s ľuďmi podelila o svoje posolstvo nádeje pre svet zmietaný konfliktami.
Jej knihy Anjeli v mojich vlasoch, Schody do neba, Posolstvo nádeje od anjelov a Láska z nebies preložili do 30 jazykov.
Posledné dve Lornine knihy sa podľa britských novín Sunday Times zaradili na prvú priečku rebríčka najpredávanejších titulov.
„To Boh a anjeli mi povedali, že budem písať a tiež určili čas, kedy k tomu dôjde. Už od detstva ma na to pripravovali, ale ja som to nebrala vážne,“ vysvetlila Lorna Byrneová v exkluzívnom rozhovore pre LepšíDeň.sk.“ Nie som vzdelaná a mám silnú dyslexiu, nedokážem poriadne čítať ani písať. Ani dnes, po toľkých rokoch. Nikdy som nechápala, ako môžu odo mňa chcieť, aby som písala knihy. No oni ma vždy ubezpečili, že keď nadíde ten správny čas, príde pomoc a ja tie knihy napíšem. A tak sa skutočne aj stalo. Je to neuveriteľné.“
Začítajte sa do novinky Anjeli na dosah:
Prvá kapitola
Ako sa to celé začalo
Ponorená do vlastného sveta som vyfarbovala obrázok pastelkami roztrúsenými po dlážke. Čo najviac som sa snažila neprekročiť obrysy kresieb, no neveľmi sa mi to darilo a chvíľami ma to aj mierne frustrovalo. Mala som zhruba štyri roky.
Zrazu sa nad mojou maličkou rúčkou zjavila velikánska ruka zaliata zlatým svetlom. Pri dotyku tej anjelskej ruky ma premkla láska, až som skoro zabudla na maľovanku. Moju pozornosť totiž upútala ruka anjela nad mojou rúčkou, uchvátilo ma to svetlo a drobné detaily. Dlhé prsty, kopírujúce pohyb mojich prštekov, boli v mojich očiach dokonalosť sama. Špičky prstov anjelskej ruky, čo viedla pastelku v mojej rúčke, sa trblietali. Vlastne celá ruka anjela vydávala taký jas, až pripomínala pochodeň, osvetľovala dlážku s maľovankou, ktorej som sa venovala obkolesená rozsypanými pastelkami.
„Ide mama,“ avizoval mi anjel.
Mama vošla do izby. Chvíľu pri mne postála a potom pochválila môj výtvor: „Je to prekrásne.“ Vzhliadla som k nej s úsmevom. Vzápätí sa mama zvrtla, podišla k oknu a odtiahla záclony, aby presvetlila izbičku. Ako už toľkokrát, aj teraz som s anjelom komunikovala bez slov. Nič som nemusela vysloviť nahlas.
„Moja mama nevidí to svetlo, čo si priniesol. Netuší, že netreba odťahovať záclony.“
„Lorna, pamätaj, že to musíš uchovať v tajnosti, o tom ani muk,“ prízvukoval anjel.
„Dobre,“ privolila som.
Mama sa vrátila do kuchyne.
Naša malá predná izbietka bývala zväčša tmavá. Cez deň mama nedovolila zažať v nej svetlo. Spätne si uvedomujem, ako veľmi moji rodičia finančne strádali. Obrázok bol už takmer hotový, keď sa do izby vkradla naša mačička Blackie a prisadla si vedľa nás. Anjel odtiahol ruku od mojej a načiahol sa k jednej z farbičiek na dlážke. A potom, bez toho, aby sa ich dotýkal, len kývnutím prsta, anjel pastelky rozhýbal. Rozosmialo ma to. Blackie natiahla labku a začala sa hrať. S pastelkou v labkách sa prevalila na chrbát. Kotúľala sa hore-dole a snažila sa farbičku udržať.
„Vidí Blackie svetlo, čo ti vychádza z ruky?“ vyzvedala som.
„Nie, Blackie to svetlo nevidí,“ znela odpoveď. Ruka anjela sa vrátila k maľovanke na dlážke. Svetlo prýštiace z jeho ruky ožiarilo môj výtvor.
„Hotovo!“ skonštatovala som s radosťou.
Kým som dvíhala obrázok, aby som sa mu lepšie prizrela, anjel mi šepol do uška: „Lorna, ty predsa dokážeš vyfarbiť maľovanku aj bez mojej pomoci.“ Som si istá, že to povedal, aby ma povzbudil. Vtedy som si totiž vôbec nemyslela, že viem pekne maľovať aj bez anjelskej pomoci.
„Ďakujem ti, anjeliček, že ma učíš a pomáhaš mi,“ pomyslím si vždy, keď anjel položí ruku na moju, aby mi pomohol s maľovaním.
Od útleho detstva vídavam anjelov ako hmotné bytosti. Ani si neviem predstaviť život bez toho, že by som nevidela anjelov vo fyzickej podobe a nezhovárala sa s nimi. Pre mňa je to úplne normálne – dobre však viem, že pre vás nie.
Môžem vám poradiť: Odložte, prosím, pochybnosti bokom a oddajte sa pocitu, že nie ste len človek z mäsa a kostí. Ste nezmerne viac. Máte predsa dušu! Ste rovnako duchovná bytosť ako fyzická osoba. Aspoň sa nad tým máličko zamyslite. Ak ste skeptickí, ba až cynickí, položte si otázku: Čo stratíte, ak pripustíte, že máte strážneho anjela?
Raz v zime som sa mamy opýtala, či sa môžem ísť hrať na zadný dvor. Mama súhlasila pod podmienkou, že sa teplo oblečiem. Pritakala som a vybehla do predsiene po kabát. Mama vyšla za mnou: „Tu máš rukavice. Aspoň ti neskrehnú prsty.“ Prebehla som halou a pri dverách do dielne som zastala. Vládla tam taká tma! Vždy som musela počkať, kým sa mi oči prispôsobia tme, aby som sa bezpečne vyhla všetkému haraburdiu a vyšla von zadnými dverami. V tom čase sme žili v dome v Old Kilmainhame. Bol ako domček pre bábiku. Žili sme tam od môjho narodenia, až kým sa mu nezrútila strecha. Mala som vtedy približne päť rokov. Vek si nezapamätám presne, takže v tom nemám stopercentnú istotu. Potom sme sa presťahovali do Ballymunu do domu mojej sesternice Netty. Žila sama. Rodičia jej zomreli, keď bola ešte malá. U Netty sme bývali len niekoľko rokov, než sme sa presťahovali do erárneho domu v Edenmore v Raheny. Všetky tamojšie domy boli ako jedno kopyto. Otec utrpel pracovný úraz. Pokiaľ viem, namiesto finančného odškodného mu to kompenzovali manažérskou pozíciou. Vyšší plat spojený s vedúcou pozíciou znamenal, že otec a mama dokázali nasporiť nejaké peniaze. Po niekoľkých rokoch šetrenia kúpili dom v Leixlipe, mestečku neďaleko od Dublinu. Vtedy som už bola tínedžerka. Žila som tam s našou rodinou, až kým som sa nevydala za Joea a nekúpili sme si vlastný domček v Maynoothe vďaka úveru od miestneho úradu.
Zbehla som po chodníčku na briežok na konci záhrady. Pri múriku som sa začala hrať. Stavala som si domček z halúzok a kamienkov, keď ma vtom ktosi zavolal po mene. Otočila som sa. Archanjel Michal stál asi tri stopy odo mňa pri dverách búdky slúžiacej ako latrína. Venovala som Michalovi široký úsmev a pozdrav a ďalej som zbierala kamienky. Spýtala som sa ho, či mi prišiel pomôcť.
„Nie, Lorna, iba sa chcem s tebou pozhovárať.“ Prestala som zbierať kamienky. Vo chvíli, keď som sa chystala položiť na stenu zopár kamienkov, objavila sa mi nad rúčkou obrovitánska ruka prýštiaca zlaté svetlo. „Lorna, vieš, čia je to ruka?“ spýtal sa ma archanjel Michal.
„Isteže viem. Patrí anjelovi, ktorý je so mnou stále, ba aj keď spím. Keď nachvíľu otvorím oči, vidím, ako ma ten anjel drží v náručí. Je to môj strážny anjel. Vari to nevieš, Michal? Predsa každý má strážneho anjela, a aj ja ho určite mám!“ Archanjel Michal zaburácal smiechom a mňa to tiež rozchichotalo. „Na toto som čakala,“ pokračovala som. „Mala som trochu strach. Bála som sa ťa na to rovno opýtať – čo keby si mi povedal, že ja nemám strážneho anjela ako všetci ostatní? Teraz som už spokojná, že to naisto viem.“ Za ním som zbadala strážnych anjelov iných ľudí. Archanjel Michal mi už predtým rozprával o strážnych anjeloch, ale nikdy priamo nespomenul toho môjho. Ako dieťa som si vždy pomyslela: „A čo ten môj?“ a čakala som, že archanjel Michal ma konečne raz ubezpečí, že aj ja mám vlastného strážneho anjela.
A práve vtedy sa zjavil predo mnou anjel s obrovskou zlatou rukou a chytil ma za moju. „Ešte som ťa nikdy takto nevidela,“ čudovala som sa.
„Stál som pred tebou už veľakrát, Lorna, ale väčšinou v spánku. Občas aj keď vyfarbuješ maľovanky a nepotrebuješ moju pomoc. Ibaže ty si ma nevšímaš,“ ohradil sa anjel.
Strážni anjeli sa občas postavia rovno pred človeka, nezdržiavajú sa v úzadí. I keď strážny anjel zvykne stávať za človekom, v skutočnosti je súčasne všade okolo neho. Ťažko sa to dá vysvetliť. Strážny anjel zvyčajne predstúpi pred svojho zverenca v čase krízy, aby podporil spojenie medzi nimi a pomohol mu uzrieť východisko z krízy – tým, že jeho chránenec silnejšie pocíti prítomnosť svojho strážneho anjela aj nádej.
„Pamätáš si, čo som ti vravel o tvojom strážnom anjelovi?“ opýtal sa ma archanjel Michal.
„Myslím, že hej!“
„Povedz mi teda, čo si pamätáš, Lorna.“ Chvíľu som premýšľala a vtom mi to došlo. Uvedomila som si, že až do tej chvíle mi vypadlo z pamäti všetko, čo mi archanjel Michal hovoril o strážnych anjeloch.
Postupne som sa rozpomínala: „Sedela som vo svojej posteli v spálni na poschodí, keď si vošiel dnu. Držal si otvorenú knihu. Čítal si mi z nej o mojom strážnom anjelovi. Zdôraznil si, že môj strážny anjel ma nikdy, ani na najmenší okamih neopustí, že nikdy nezostanem sama, a že ma miluje. Veď ty vieš, akou láskou, však, archanjel Michal? Je to také dlhé, vzletné slovo, ktoré neviem vysloviť.“
„Bezpodmienečnou láskou,“ napovedal mi archanjel Michal.
„Áno, tak nejako sa tomu hovorí.“
„Vyslov to nahlas, Lorna.“ Podarilo sa mi to až na šiesty pokus. Vzhľadom na moju dyslexiu mi trvalo večnosť, kým som sa naučila ten výraz vyslovovať správne, nehovoriac o jeho pochopení!
Dodala som: „Bezpodmienečná láska. Po tebe to vždy dokážem zopakovať, archanjel Michal. Čo ešte si mi vtedy rozprával o mojom strážnom anjelovi?“
„Pre svojho strážneho anjela si ten najdôležitejší človek na svete,“ doplnil ma. Šťastne som sa usmievala s tváričkou vyvrátenou k archanjelovi Michalovi. Domnievala som sa, že som si už pospomínala na všetko, no jemu to nestačilo: „Už nič viac?“ Očami som hľadala oporu u svojho strážneho anjela, skláňal sa ku mne s úsmevom a držal ma za ruku. Chvíľu som usilovne premýšľala. Úporne som sa snažila ešte niečo vyloviť z pamäti. Zdvihla som oči k archanjelovi Michalovi a vtom mi svitlo. Nadšene som vykríkla.
„No jasné, je strážcom mojej duše!“ Vpíjala som sa zrakom do svojho strážneho anjela, nevedela sa nabažiť pohľadu naňho. Podľa mňa to bol najkrajší zo všetkých anjelov, čo som kedy videla. Svojím jasným svetlom mi umožnil uzrieť jeho ľudskú podobu. Snažila som si uchovať jeho podobu do najmenších podrobností. Obzerala som si svojho strážneho anjela ako cez zväčšovacie sklo. Nechcela som, aby mi čokoľvek ušlo, ani najmenšia drobnosť.
Zlaté rúcho mu splývalo až po špičky nôh. Neviem, koľko má na sebe vlastne rúch, bolo však dokonalé do posledného záhybu! Šaty sa mu vlnili ako v ľahkom vánku.
Chystala som sa ho objať, ale archanjel Michal ma zastavil: „Nikdy sa nemôžeš dotknúť svojho strážneho anjela, Lorna – i keď chvíľami sa to môže tak javiť. Kedykoľvek vznikne to zdanie, to ťa iba tvoj strážny anjel zahalil jedným zo svojich rúch. Inak to ani nemôže byť. Sama by si to nikdy nedokázala, Lorna, iba tvoj strážny anjel.“
„Viem,“ zarmútene som odvetila Michalovi, „kiežby som to dokázala aj ja.“ Môj strážny anjel sa bez jediného slovka na mňa z výšky usmial. Pripadal mi ako obor. Z ničoho nič sa mu krídla roztvorili a ovinuli ma celú. Boli zo zlatých pier rozmanitých tvarov a veľkostí. Do najmenších podrobností som rozpoznala každé vlákenko na každučkom pierku jeho krídel. Pôsobili nevýslovne hebučko! Poniektoré vyzerali ako vtáčie pierka, aké bežne poznáme, iné boli v tvare kruhu, trojuholníka, štvoruholníka, kríža či iného.
Archanjel Michal zavolal moje meno, môj strážny anjel súčasne začal veľmi jemne roztvárať krídla ako dvere. Zdvihla som hlavu. Archanjel Michal sa končekmi prstov dotýkal pier môjho strážneho anjela. Rozžiarili sa! Niektoré perá v tvare symbolov začali víriť do kruhu. Skoro sa ma dotýkali. Pocítila som ľahký vánok. Potom archanjel Michal odtiahol prst a vírenie ustalo. Opýtala som sa, či si smiem na ne siahnuť.
Odpoveď mi dal môj strážny anjel: „Nie.“ No keď roztváral krídla, jediné pierko na povrchu pravého krídla sa mi dotklo ruky. Bolo to ako nežné pohladenie, akoby mi celým telom prebehla vlna lásky. Zároveň môj strážny anjel pustil moju ľavú ruku.
Na to archanjel Michal vyhlásil, že už musí ísť, a vytratil sa.
Obrátila som sa k svojmu strážnemu anjelovi: „Som rada, že ty nikam nemusíš.“
„Som stále s tebou, Lorna,“ pošepol mi do uška.
Odskočila som a prikryla si rukou ústa: „Och, zabudla som spomenúť archanjelovi Michalovi, že nikomu nesmiem prezradiť tvoje meno. Treba ho uchovávať v tajnosti!“ Strážny anjel sa na mňa zoširoka usmial: „Viem.“ Ukázal na kamienky, s ktorými som sa hrala. Pozbierala som kamienky zo záhradného múrika a vrátila sa späť k hre – ďalej som stavala domček z halúzok a kamienkov.
