Potrebujete sa dobiť slnečnou energiu a máte chuť zopakovať si letné cestovanie?
V tom prípade je nový román Láska, salsa a mojito ako stvorený práve pre vás!
Mali by ste odvahu náhle zmeniť smer svojho života?
Z jedného dňa na druhý dať výpoveď, zobrať všetky úspory a odísť na druhý koniec sveta?
Vedec Andy ma práce až po uši, je osamelý a jeho život nemá žiadnu iskru. Všetko sa zmení, keď konečne stretne ženu svojho života – študentku Prune. Hodí všetko za hlavu a rozhodne sa s ňou odcestovať do exotickej Venezuely. Zázračné dni plné slnka, nevšedných zážitkov a kontrastov neznámej krajiny preruší lákavá pracovná ponuka zo Švajčiarska. Návrat do pohodlia domova a sveta, ktorý je na míle vzdialený od ich pôvodných predstáv o šťastí, sa však pre ich vzťah stane osudným.
Napriek prekážkam sa Prune a Andy od seba nedokážu odpútať a po rokoch si opäť obúvajú túlavé topánky. Pred nimi sú Kuba a Austrália, ale najmä tá najdobrodružnejšia cesta zo všetkých: cesta spoločným životom.
Spisovateľka Adriana Krištofíková už nie je neznámou autorkou. Na konte má viac ako sedem kníh, vďaka ktorým sa vždy zamilujete do inej krajiny.
Román Láska, salsa a mojito je spojením románu pre ženy a cestopisu. Okrem romantiky ponúka aj nahliadnutie do histórie a nedávnej súčasnosti Venezuely (r. 2011) a Kuby, poznatky o alternatívnej liečebnej metóde kostrovo-svalového aparátu – osteopatii a praktických radách, ako cestovať po exotických krajinách.
Začítajte sa do úryvku z knihy Láska, salsa a mojito:
Andy otvoril oči a chvíľu nimi krúžil po izbe. Šero úsvitu sa predieralo cez hrubé závesy a on vedel, že už nezaspí. Keď pred týždňom prileteli na Krétu, dušoval sa, že len čo vykukne slnko, pôjde si každý deň zaplávať do pokojného mora, pretože neskôr mu budú spenené vlnky špliechať do nosa, pláž bude preplnená a o pokoji bude môcť už iba snívať. Pokoj... Potreboval ho vôbec? Ešte pred týždňom netúžil po ničom inom, len vypadnúť z Bernu, zo studeného Švajčiarska, od kolegov, projektov, robotov a výpočtov. Lenže teraz si už nebol ničím istý. Mal pocit, že stačilo dovolenky, stačilo tohto hotela – dvojposchodových bungalovov zasadených do prekrásnej záhrady plnej pomarančovníkov a oleandrov. Aj výletov do Malie, kde s davmi turistov obdivoval vykopávky, kým sa Kristine vyprážala na slnku pri bazéne. Hoci bol koniec augusta, bolo pekelne horúco a počas dňa pofukoval teplý južný vietor, ktorý miestni volali africký fén.
Pozrel sa na druhú stranu postele. Kristine sotva počuteľne pochrapkávala, otočená chrbtom k nemu, nedbalo prikrytá paplónom. Kostnaté nahé plecia sa jej rytmicky dvíhali. Opatrne si sadol a vkĺzol do plážových šľapiek. Vzdychol si a chvíľu hľadal myšlienku, ktorou by sa mohol zaoberať. Nič. V hlave mal prázdno a v ústach sucho. Včera v bare to trochu prehnali, on pil ouzo, ona pinacoladu. Vrátili sa neskoro po polnoci, potúžení alkoholom a rozpálení slnkom, a hneď divoko skočili do vychladnutej postele. Otočil sa a znova na ňu pozrel. Strapaté kučeravé vlasy farby vyblednutej slamy mala roztrúsené po vankúši. Obišiel ju a zahľadel sa jej do tváre. Vyžarovala pokoj, pokoru a spokojnosť, všetko, čo jemu chýbalo. Je milá a priateľská, žiadna krásavica, pomyslel si. Napokon teda skončí s ňou, veď čo už navyberá. Určite si po čase zvykne na jej zvláštny výraz tváre, ktorý mu pripomínal znechutenú rybu, jej pridlhý nos a plochý hrudník. Vlastne –už si pomaly zvyká...
- reklamná správa -
