Všimli ste si, ako sa váš pes rozžiari, keď vás vidí? Vždy čaká pri dverách, aby vás privítal, keď sa vraciate domov a šťastne pritom kýva chvostom. Miera jeho vzrušenia zostáva rovnaká bez ohľadu na to, či ste boli preč na týždňových prázdninách alebo iba päť minút, aby ste si z poštovej schránky vybrali poštu. Vždy šteká, ako by ste odišli minimálne pred rokom, a vyskakuje na vás, hoci máte ruky plné nákupných tašiek...
Autor knihy Môj pes, môj guru je úspešný marketingový manažér. Nikdy neobľuboval psov, a keď sa jeho manželka rozhodla jedného zadovážiť ich dvom dcéram, bol proti. Ani vo sne mu vtedy nenapadlo, že o šesť rokov neskôr napíše knihu inšpirovanú novým členom rodiny. Pochopil totiž, že správanie tohto najvernejšieho priateľa človeka úplne spĺňa všetky poučky o tom, ako by sme mali žiť a byť dobrým človekom.
„Nuž, určite som môjmu psovi aspoň desaťtisíckrát závidel jeho život až do dňa, keď som sedel a, pri nohách mi ležal tento verný tvor, ktorý ma sledoval oddaným pohľadom. Začal som skúmať, ako je možné, že vyzerá vždy šťastný, akoby ho nikdy nič neroztrpčilo, a celkovo je dokonale spokojný so svojím životom!
Pomyslel som si, že ak existuje nejaká šanca, mohol by som sa pokúsiť od neho niečo naučiť a zmeniť tak k lepšiemu svoj život, alebo aspoň postoj k životu.“
A tak napísal túto skvelú knižku, ktorú si zamilujú všetci psíčkari. Pretože pes...
dôveruje svojmu pánovi (analógia k božskému princípu),
žije v prítomnosti,
je vďačný a vie to vyjadriť,
miluje bezpodmienečne,
má veľa ďalších zdanlivo základných vlastností, ktoré ak by sme od neho prijali, bol by svet okamžite lepším a krajším miestom.
Všetci majitelia psov už určite počuli majiteľov iných psov, ako hovoria: „Ach, tieto vzácne zvieratá nás môžu tak veľa naučiť!“ bez toho, aby bližšie spresnili, čo by nás teda mohli naučiť. Presne o tom je knižka Môj pes, môj guru.
Medzi obdobím, keď sme malí, a dospelosťou sa stane veľa vecí, ktoré nás zásadne zmenia, zmení sa však najmä vývoj vedomia a proces myslenia, ktoré úplne na začiatku neexistovali.
Náš intelekt riadený logickými a racionálnymi myšlienkami získanými z vlastných životných skúseností kontroluje celý náš proces myslenia, pričom núti inštinkt a intuíciu ustúpiť do úzadia.
To je hlavný rozdiel medzi psami a nami. Často hovoríme, že mať doma psa je ako mať troj- či štvorročné batoľa. V tomto veku sa rozumové schopnosti dieťaťa začínajú rozvíjať, jeho intelekt sa rozširuje a stáva sa dôležitejším. To však neznamená, že náš zabudovaný inštinkt ako súčasť podvedomia už nie je aktívny. Naša myseľ je teraz priveľmi hlasná v porovnaní so slabým hlasom inštinktu. Jednoducho s ním strácame kontakt, ako aj schopnosť dôverovať mu.
