„Nádych je návykové čítanie, ktoré opantá vaše srdce od prvej po poslednú stranu. Tú knihu nedokážete odložiť,“ píše Aesta's Book Blog. Autorka Penelope Douglasová je bestsellerová autorka New York Times a USA Today. Preslávila sa najmä knihami určenými pre dospievajúcu mládež a súčasnými erotickými romancami, pre ktoré sú charakteristické silné ženské hrdinky.
Tate a Jared majú k sebe blízko už od detstva, ale ich kamarátsky vzťah sa jedného leta zmení na peklo.
Jared začne byť na Tate hrubý, v škole ju ohovára a šíri o nej samé klamstvá. Akoby sa jej za niečo mstil...
Tate neskôr využije príležitosť a odchádza na rok do Paríža na študijný pobyt. Do USA sa vracia už ako mladá a krásna zrelá žena. V meste snov totiž zakúsila, čo je to osobná sloboda. Už nechce žiť minulosťou, nechce sa pred všetkými skrývať ako kedysi a mieni sa Jaredovi postaviť tvárou v tvár.
Ale aj Jared sa zmenil... žeby mu bolo smutno za Tate?
A vôbec, oplatí sa ešte zabojovať za toho druhého?
Kniha Nádych získala na Amazone v takmer 2000 hodnoteniach veľmi vysoké hodnotenie čitateľov – z 5 hviezdičiek až 4,6, pričom maximálny počet bodov jej dali takmer 3 zo 4 čitateliek. „Päť hviezdičiek. Áno, je to neuveriteľný príbeh...Úžasné postavy a príbeh, do ktorého proste spadnete... Kúpte si túto knihu, nebudete ľutovať!“ rozplývajú sa čitateľky.
1. kapitola
Pred rokom
„Nie! Tu zaboč,“ zajačala mi do pravého ucha K. C.
Gumy na otcovom Forde Bronco zapišťali, ako som ostro zahla na ulicu plnú zaparkovaných áut.
„Vravela som, že šoférovať máš radšej ty,“ zamrmlala som, hoci sa nerada vozím v aute, keď šoféruje niekto iný.
„A zakrývala by si si tvár zakaždým, keď na oranžovej nepridám? To teda nie!“ zareagovala K. C. na moju výčitku, akoby mi čítala myšlienky.
V duchu som sa zasmiala. Moja najlepšia priateľka ma pozná až príliš dobre. Mám rada rýchlosť. Vždy kráčam tak svižne, ako ma moje nohy dokážu niesť, a jazdím tak rýchlo, ako sa v rámci predpisov dá. Náhlila som sa na každú stopku aj k červenej. Náhlim sa a potom čakám. To som celá ja.
No vo chvíli, keď som z diaľky začula dunenie hudby, chuť náhliť sa ma úplne prešla. Ulicu lemovalo rad áut, čo len dokazovalo, aká významná je párty, na ktorú mierime. Zvierala som volant a zahla do uličky za domom, v ktorom sa párty konala.
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad, K. C.,“ namietla som... znova.
„Bude to v pohode, uvidíš.“ Potľapkala ma po nohe. „Bryan pozval Liama. Liam pozval mňa a ja teba.“ Jej pokojný, monotónny hlas však moje napätie vôbec neuvoľnil.
Odopla som si pás a pozrela sa na ňu. „Ale upozorňujem ťa... ak sa tam nebudem cítiť dobre, vypadnem. A ty pôjdeš domov s Liamom.“
Vyliezli sme z auta a vykročili cez ulicu. Ako sme sa blížili k domu, rámus vzrastal.
„Ani náhodou. O dva dni odchádzaš, takže dnes sa zabavíme, nech sa deje čokoľvek.“ Jej výhražný tón ma ešte viac rozrušil.
Ako sme kráčali po príjazdovej ceste, písala správu. Pravdepodobne Liamovi. Jej frajer dorazil o niečo skôr, väčšinu dňa strávil s kamarátmi pri jazere, zatiaľ čo my s K. C. sme nakupovali.
Na trávniku pred domom sa povaľovali červené plastové poháre a ľudia sa premávali dnu a von a užívali si voňavú letnú noc. Niekoľko chalanov, ktorých som poznala zo školy, vyletelo von z hlavných dverí, naháňali sa, rozlievali nápoje.
„Čau, K. C. Ako sa máš, Tate?“ Tori Beckmanová sedela medzi dverami s pohárom v ruke a kecala s chlapcom, ktorého som nepoznala. „Hoď kľúče do misky,“ prikázala mi a znova sa venovala chlapcovi.
Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, čo odo mňa žiada. Chcela, aby som odovzdala kľúče od auta.
Asi aby niekto nešoféroval opitý.
„Ja nebudem piť,“ snažila som sa prekričať hudbu.
„Ale môžeš si to rozmyslieť,“ nedala sa presvedčiť. „Ak chceš ísť dnu, musíš tu nechať kľúče.“
Nahnevane som sa prehrabala v kabelke a hodila do misky zväzok kľúčov. Pomyslenie, že sa vzdávam jedného zo svojich záchranných lán, ma vytáčalo do nepríčetnosti. To, že som zostala bez kľúčov, znamenalo, že nemôžem rýchlo vypadnúť, ak sa mi zachce. Alebo v prípade potreby. Čo ak sa opije a zmizne? Čo ak si niekto omylom vezme moje kľúče? Vtom som si spomenula na mamu, ako mi vravievala, že nemám dávať otázky typu „čo ak“. Čo ak Disneyland zatvoria, kým tam dorazíme? Čo ak sa v obchode minú všetky gumené medvedíky?
- reklamná správa -
