Viete, čo majú spoločné piati kamaráti so zázračnými orechmi? A čo sa nachádza sto lakťov pod zemou? Aj toto sa dozviete v novej rozprávkovej knižke, ktorú nádherne ilustrovala Katarína Ilkovičová. Presne desať rozprávok pre múdre hlavičky... Áno, toto nie sú rozprávky pre kohokoľvek. Najmä nie pre deti lenivé premýšľať. Toto sú len príbehy pre šikovné a múdre deti. A nájdete ich v knižke Večera u kráľa.
V rozprávkach často býva všetko naopak.
Slimák je bezdomovec, princezná Plaška má prísť o hlavu, trpaslíci napadnú kráľovstvo a zelená obluda Ľuda je v skutočnosti niekto celkom iný.
Autor Pavel Uher nás v originálnych a vtipných rozprávkových príbehoch zavedie k jazerným vážkam, do sály sto lakťov pod zemou aj do fazuľového Neapola. Tam si chudobného ryšavého chlapca vyberie za muža rovnako ryšavá princezná. Pravda, ako v každej správnej rozprávke musí Fausto splniť isté podmienky... nie, viac už neprezradíme.
Knižka Večera u kráľa je predsa určená pre múdre hlavičky, ktoré určite uhádnu, ako sa rozprávky skončia. Kniha vyšla v edícii Stonožka a z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia.
Obluda a bratia trojičky
Láska motýľa Beláska
Siedme narodeniny
O dúhovom prsteni
Večera u kráľa
...aj tieto rozprávky nájdete v novej knižke Večera u kráľa, tak sa začítajte hneď do tej prvej:
O NEMEJ PRINCEZNEJ
Za tromi riekami, dvomi potokmi a jedným mraveniskom, kdesi pri Striebornom jazere visel kedysi dávno vzdušný palác. Žili v ňom kráľ jazerných vážok a jeho dcéra, princezná Plaška. Nezvyčajné meno, všakže? Na svete má však každá záhada svoj dôvod! Princeznine krídelká boli ako zo sna a jej oči ani z drahokamov, ibaže ako bol deň dlhý, Plaška neprehovorila. Márne hľadal kráľ jazerných vážok lekárov, ktorí by dcére pomohli. Nikomu sa nepodarilo dostať z plachej princeznej ani slovko! Kto by sa potom čudoval jej menu, kto by sa čudoval kráľovmu nápadu dať do novín vyhlásenie? Jedného dňa totiž kráľ vytiahol z herbára dobre vysušený vŕbový list a napísal naň:
Kto vylječi moju céru Plašku, naplňý si zlatom práznu tašku! vo farbe „Pozrimeže!“ vykríkol kráľ. „Veď sa to ešte aj rýmuje!“ A než stihol z vyhlášky odstrániť gramatické chyby, pred bránu paláca sa zlietol kŕdeľ hmyzích nápadníkov. Vznešené čmeliaky, vážené sršne a ctené trúdy, dokonca i zopár drzých komárov.
Lenže čo to? Do zámku síce vošli, ale naspäť nevyletel žiaden z nich! Kam sa ctitelia podeli? Nuž, napriek kráľovej ponuke nikto z princeznej nedokázal vytiahnuť jediné slovko. Čože slovko, nik z nej nedostal ani hlásku! Dokonca ani obyčajné bzzzzzzzzz... „Princezná Plaška je jednoducho nemá!“ usúdili pytači, ibaže neskoro. Jeden po druhom totiž o svoje hlavy prišli. Na popravisku zostala celá hmyzia generácia. Za neúspech sa totiž kruto platí! Povedali by ste si, konečne bude v lete menej štípancov. Lenže v prírode sa veci berú často inak, než vo svete ľudí.
Na druhom brehu Strieborného jazera žila v tom čase motýlia kráľovná so synom Beláskom. A tej, ako sa na dvore každému zdalo, nebolo jedno, že Plaška onemela.
„Práve som sa dočítala, synček, že v susednom kráľovstve majú dievča na vydaj,“ zapichla tykadlo do novín, ktoré pred chvíľou doručili vzdušnou poštou. „No a?“ zívol princ Belások. „Nemyslíš, že je čas na ženenie?“ pozrela na syna ponad noviny kráľovská matka. „Čo ja viem?“ princ otrávene mykol plecom. „Mal by si sa vydať na druhý breh a priviesť si odtiaľ nevestu,“ povedala kráľovná prísne. „A čo ak nemám na ženenie chuť?“ Beláskova matka sa zachmúrila: „A ja nemám chuť ďalej vládnuť, zunovalo sa mi kraľovanie! Preto som sa rozhodla, že z trónu konečne odletím a žezlo odovzdám tebe, Belások. „Nuž dobre,“ privolil princ. „Lenže najskôr sa musíš oženiť! Také sú medzi motýľmi pravidlá...“ trvala na svojom kráľovná. „Takže ak nechcem, musím? Motýlia kráľovná prikývla. Belások sa zamračil: „A je vôbec pekná?“ „Obrázok v novinách chýba, ale vážky boli vždy krásavice. Elegantné a éterické...!“ „A k tomu poriadne jedovaté!“ prskol princ. „Krása to vyváži...“ Princ zobral noviny a zrakom prebehol správu. „Ja by som bulváru neveril,“ zašomral. Kráľovná sa však nedala: „Preto sa tam vyberieš a na vlastné oči sa presvedčíš, ako sa veci majú!“ Belások chvíľu váhal. „To by šlo...“ povedal napokon. „Ale nezáväzne.“
„Z kvetu na kvet, pravda?“ neodpustila si kráľovná. „Synček, ideš si obzrieť kráľovskú dcéru, s ňou sa nesmieš zahrávať!“ Princ prevrátil oči, nakopol krídla a radšej odletel...
Belások zamieril ponad Strieborné jazero rovno do Kráľovstva vážok. Chvíľku sa trepotal nad vzdušným palácom a obdivoval jeho nezvyčajnú architektúru. Zámok a okolité stavby boli úchvatné. A pretože kráľovský syn nemal naponáhlo, najprv zamieril do miestnej kaviarne. Objednal si náprstok púpavového nektáru a zamyslene pozoroval roj vážok za oknom. Zakrátko vkĺzol do miestnosti slimák. Dovliekol sa k motýľovi a pri jeho stoličke nesmelo prešľapoval na mieste. „Ahoj... Ty si prišiel z cudziny?“ Princ k nemu obrátil zrak: „Ako si uhádol?“
„Lebo inak by si ma už dávno odohnal.“ „Mal by som?“ Slimák sa previnilo usmial. „Všetkým domorodcom idem na nervy. Chápeš to?“
„Ak si díler, potom chápem,“ usmial sa princ a žmurkol naňho. „Lenže každý sa nejako musí živiť, no nie?“ Potom si čudného tvora so záujmom poobzeral. „Čo vlastne predávaš?“ „Bubliny,“ povedal úslužne slimák. „Už sa nečudujem, že ťa neznášajú,“ uškrnul sa Belások. „Bubliny im predáš a potom...“ radšej nedokončil.
Lenže slimák pokračoval: „Tie moje totiž nie sú večné, ale zato čarovné.“ „V akom zmysle?“ zaujímal sa princ. „Dovolíš?“ slimák si prisadol. „Ak si jednu z bublín kúpiš, budeš ľutovať.“ „Čudná ponuka... A ak nekúpim?“ „Potom budeš ľutovať ešte viac!“ Belások sa zamračil: „To by som naozaj nerád... Koľko ten zázrak stojí?“
„Tri hlty z tvojho nektáru. Ani o jeden menej!“ Princ k nemu bez mihnutia oka posunul nápoj: „Nektár je tvoj. Ešte som sa ho nedotkol.“ Slimák bol odrazu celý rozpačitý: „Povedal som, že iba tri hlty...“ Belások prevrátil oči: „Tak si odpi a nechaj tak. Ja po cudzích nedopíjam. Som princ!“ „Ty sa máš,“ vzdychol slimák. „Keby ťa doma nútili do niečoho, čo ťa otravuje, vravel by si inak.“ „Mňa naozaj nikto do ničoho nenúti,“ v slimákových očiach sa zaleskla slza. „Pretože ja žiadne doma nemám.“ „Každý slimák má predsa doma! Dokonca na vlastnom chrbte,“ trval na svojom princ. „Naozaj? Ty tam niečo vidíš?“ vykrúcal slimák hlavu. „Čudné. Slimáka bez domčeka som ešte nestretol,“ pripustil Belások. Princ až teraz uvidel, že tento slimák je naozaj výnimočný. „Si teda sirota?“ „Čosi ešte horšie. Som bezdomovec! Náš rod nedokáže produkovať perleť na vlastné ulity. Skrátka, chyba vo vývine...“ „Preto predávaš bubliny?“
- reklamná správa -
