V láske sme si všetci rovní. Nezáleží na tom, či sme nevinnými a hrami posadnutými deťmi, či nás puberta núti trieskať dvermi a bičujú nás hormóny, alebo či sme dospelí a uponáhľaní, večne zaneprázdnení jedinci. Všetci túžime po láske. Po jedinečnom cite, ktorý v nás prebúdza túžbu po živote. Po láske blízkeho človeka, po skutočnom naplnení, vďaka ktorému sme si istí, že niekam patríme. Každý vzťah, každý človek, každý cit nás formuje do tej podoby, v ktorej sa ako dospelí prihovárame svetu. Iste, skutočne dôležité je to, akými chceme byť my sami, predsa však jestvuje niekto, kto do veľkej miery zodpovedá za náš charakter. Naši rodičia.
Soňa je obyčajná žena, žijúca na dedine. Žije s rodičmi, hrá na klavíri, chodí do kostola a má sľubne sa vyvíjajúci vzťah. Ovplyvňuje ju najmä kresťanská komunita, ktorou je jej otec sfanatizovaný natoľko, že nerozozná rozdieľ medzi rodičovskou láskou a tyraniou. Učí ju, že Boh miluje každého bez rozdielu, vedie k tomu, aby mu hudbou slúžila. Prečo ju potom ale nemiluje on sám?!
Soňa žije zo dňa na deň, z jednej hodiny klavíra na druhú. Poslušná navonok, rebelka vo vnútri. Občas čas ubieha pokojne, občas je poznačený krutými a tvrdými ranami od otca, pred ktorým má aj jej matka rešpekt a tak radšej mlčí. Všetci mlčia. Možno zo zbabelosti. A možno jednoducho preto, že nepoznajú iný spôsob života. Človek si predsa ľahko osvojí pravidlá, keď nevie, že ich môže porušiť.
Keď ale na povrch vypláva dvojitý život jej snúbenca, Soňa si uvedomuje, že musí niečo urobiť. Čokoľvek. Musí sa vymaniť z rodiny, ktorá ju dusí. Utiecť zo vzťahov, ktoré sú nefunkčné. Zahodiť pretvárku, ktorá je už príliš veľkou príťažou. A tak odchádza z domu. Spočiatku sa jej rozhodnutie javí ako impulzívne. Určite sa po čase vráti. Oľutuje to. Kam by predsa šla žena, ktorá nepozná svet? Ona však nepoľavuje. Prichádza do mesta a otvára novú kapitolu. Otvára novú etapu, v ktorej nachádza priateľku, trochu bláznivú a večne urečnenú Katu, Michala, ktorého trpezlivosť je obdivuhodná, povaha priam ideálna a šarm neodolateľný. A to všetko v rytme hudby. Soňa sa postupne zbavuje strachu. Nie každý ju opustí, keď urobí prešľap. Nie každý z nej bude sklamaný, keď ukáže svoju horšiu stránku. Nie každý si zakryje uši pred jej krikom. Michal nie. On ju ľúbi. Čo je lepšie ako láska?
A potom prichádza tragédia. Akoby sa jej osud vysmieval. Akoby čakal, kedy bude nepripravená. Akoby striehol za rohom s cieľom zaútočiť, keď spozná, aké to je byť milovanou. Áno, vysmial sa jej. Vzal jej všetko, na čom jej záležalo. Obral ju o dôvod žiť. A ona, stojaca uprostred tej skazy už nechce viac žiť. Hľadá cestu, ako so všetkým skoncovať. Možno, keď sa uvelebí kdesi na kraj cesty príde vyslobodenie. Nájde ju vrah, či úchyl a pomôže jej. Alebo nájde únik inak. Dennodenne balansuje na hranici života a smrti. Tancuje s krvou na nohách po črepinách, ochotná zniesť tie rany. Uteká s rozviazanými šnúrkami, aby prišlo vykúpenie. Tak kde je tá smrť?! Prečo toľko robí drahoty?! Tvári sa nepolapiteľne ako milenec po prvom rande.
Soňa je neobyčajný príbeh o túžbe zomrieť. O hľadaní niekoho, pre koho žiť. O slzách, ktoré pália až v hrudi a zriedkavom smiechu, v ktorom prichádza zabudnutie. O žene, ktorá chce vzburu, no má strach. Obrovský strach byť takou, akou naozaj byť chce. Potrebuje niekoho, ale zároveň nechce nikoho. A občas nechce ani samú seba.
Budete plakať nad nespravodlivosťou, no rovnako sa budete smiať. Soňa aj napriek ťažkej téme nie je depresívna. Je emocionálne silná. Veselá, ironická, štipľavá. Vážna, i komická. Nádherná, i ohavná vo svojom zúfalstve.
Knihy sú ako ľudia. Spoznáte mnohých, no do srdca vám ich prenikne len zopár. Soňa si u vás miesto nájde. Želám si, aby bolo viac takýchto kníh. Aby sme sa o Soni učili v škole, pretože nás dokáže naučiť mnohému. Nech je akokoľvek zle, život je tak nádherný. Včerajšok bol možno horší, no zajtrajšok bude lepší. Aj Soňa to pochopila...