Dostane ju napokon pred oltár?

Po tragickej smrti rodičov Gabriel našiel záľubu v koňoch, pretekaní a dostihoch. Odkedy pri pretekoch dvojkolesových záprahov zahynul jeho dobrý priateľ Roger Waverly, prenasleduje ho pocit viny. Aj sám Gabe si neskôr na tej istej trati zlomil ruku. Vždy vyhľadával riziko a nebezpečenstvo, aj preto ho prezývali Anjel smrti.

Gabriel rozmýšľa o tom, že by sa mal postarať o Rogerovu sestru Virginiu a oženiť sa s ňou. Je to múdre pekné dievča, to sa musí uznať, ale jej starý otec generál Waverly by s takým manželstvom nikdy nesúhlasil. Pôvabná Virginia sa po bratovej smrti ocitla v zlej finančnej situácii, no nechce, aby si ju Gabriel vzal iba z ľútosti, a tak jeho dvorenie spočiatku odmieta. Gabe je však pevne rozhodnutý dostať Virginiu, ktorá ho čoraz väčšmi priťahuje, pred oltár...

Prečítajte si hneď teraz úryvok z historickej romance - knihy Môj divoký lord:

Hetty Plumtreeová sedela už asi hodinu v knižnici Halstead Hall. Jej najmladší vnuk sa mal každú chvíľu vrátiť domov. Ostatní členovia rodiny sa už vrátili z bálu v Marsbury House. A podľa toho, čo jej povedali, nevedela, čo si má myslieť o Gabrielovej neprítomnosti.
Vlastne sa nikdy nesprával tak, ako očakávala. Bol rebel, robil si, čo chcel. Spomenula si, že raz...
„Nemusela si čakať,“ vytrhol ju z myšlienok hlas za chrbtom.
Hetty nadskočila, potom doňho štuchla palicou. „Chceš, aby som dostala infarkt, keď sa tak zakrádaš? Odkiaľ si sa tu vzal, ty lotor?“
Gabriel sa usmial a ukázal na otvorené sklené dvere za ňou. Sklonil sa a pobozkal ju na líce. Zacítila z neho vôňu koní. Asi sa zdržal v stajniach a česal svojho koňa, čo ju znepokojilo. Robil to, len keď ho niečo trápilo.
„Kde si bol?“ opýtala sa rázne. „Všetci sú už dávno doma.“
„Nepamätám sa, že by som sa ti mal spovedať, kedy prichádzam a odchádzam z domu.“
„Dávaj si pozor na jazyk,“ zašomrala.
Znovu sa zasmial. To bol celý Gabe. Odjakživa zakrýval, že má zlomené srdce – najprv po krutej smrti rodičov, a potom po tragédii Rogera Waverlyho.
Prelepoval si rany vtipkovaním a bezstarostným úsmevom, ale v posledných šiestich týždňoch akoby sa jeho maska rozpadala. Vnuk to nevidel, ale stará mama áno. Keď tie rany začali znovu krvácať, nijaké žartovanie nemohlo zastaviť vymokajúcu krv.
„Ako bolo na bále?“ opýtala sa stará mama, uvažujúc, ako načať tému, o ktorú jej šlo.
Gabovi sa vytratil úsmev z tváre. „Dobre, vieš, ako tam bolo. Ostatní ti už určite všetko vyzvonili.“
Keby tak mohol vyložiť na stôl karty... „Vraj si tancoval so slečnou Waverlyovou. Dokonca dva razy.“
„To je pravda.“
„Hádam len nechceš prijať jej výzvu?“
„Popravde uvažujem, že sa s ňou ožením.“
Hetty naňho pozrela s otvorenými ústami. „Napriek tomu, že ťa nenávidí?“ Myslí to Gabe vážne?
Vnuk sa zamračil. „Prečo to všetci opakujete?“
„Lebo je to pravda.“
„Nemôže ma nenávidieť, keď ma nepozná. Bolí ju, že jej brat zahynul pri pretekoch so mnou, ale to ešte neznamená, že ma nenávidí.“ Preložil si ruky na prsiach. „Zatancovala si so mnou, či nie?“
„Čo tým chceš povedať? Chceš naznačiť, že sa s ňou budeš pretekať, lebo bola ochotná zatancovať si s tebou?“ Keď pokrčil plecami, odfrkla: „Vy chlapi neviete o ženách vôbec nič. So ženami sa nedá len tak manipulovať.“
„Ty s nami stále manipuluješ, stará mama,“ precedil sucho Gabe.
„To je čosi iné. Načo sú starí rodičia, ak trochu nepotrápia svoje vnúčatá?“
Pozrela na vnukovu stuhnutú čeľusť a vyplašené oči a v hrudi sa jej čosi pohlo. Pre Gaba mala vždy slabosť, lebo sa na nič nehral, bol nebojácny, a keď sa usmial, musela kapitulovať. No nikdy sa jej nepodarilo preniknúť mu až na dno duše.
„To som pre teba nevysnívala,“ ozvala sa mierne. „Chcela som, aby si v živote dosiahol šťastie a lásku. Nie aby ti nejaká žena urobila zo života peklo.“
Jej priamočiarosť sa ho zjavne dotkla. „Potom si nám nemala dávať žiadne ultimáta.“
„Nevyberaj si ženu, ktorá má vážny dôvod nenávidieť ťa.“
„Pri mne sa nikdy neocitne v núdzi, keď sa jej starý otec pominie. Dospel som k presvedčeniu, že sobáš s ňou je to najmenej, čo pre ňu môžem urobiť.“
Stará mama naňho vrhla skeptický pohľad. „A súhlasí?“
„Bude musieť. Časom.“
„Gabriel...“
„Stačilo,“ riekol a vstal. „Keď budem mať manželku, nebudeš sa mať na čo sťažovať.“
„Ale budeš sa musieť tej svadby dožiť,“ pripomenula mu a rázne sa zvrtla na odchod.
Obrátil sa k nej. „Čo tým chceš povedať?“
„Ak máš v pláne pretekať sa s ňou...“
„Aha, myslíš si, že sa na Turnham Green zabijem.“
„Mal si tam šťastie už tri razy. Žiadne šťastie netrvá naveky.“
Gabe sa zamračil. „Čo ak sľúbim, že už nikdy nebudem pokúšať osud? Proti slečne Waverlyovej ani nikomu inému. Čo mi za to dáš?“
Hetty zaváhala. Taký sľub by ju zbavil najväčšej obavy – že sa Gabriel bude ďalej pretekať, až kým si raz nezlomí väzy. Vyjednávať s ním aj s ostatnými vnúčatami by však pre Hetty predstavovalo priveľké riziko. Na Jarreta to platilo, ale Gabe bol úplne iný. „Čo chceš?“
„Chcem, aby si odvolala svoje ultimátum...“
„To sa nestane,“ prerušila ho. „Mimochodom, povedal si, že so slečnou Waverlyovou sa chceš oženiť, aby si jej pomohol.“
„Áno. Ale nechcem, aby si odvolala svoje ultimátum kvôli mne. Ide o Celiu.“
Stará mama otvorila ústa. „Prečo?“
„Už si vytvorila štyri páry. My ostatní na to už zrejme máme zrelý vek, ale Celia má len dvadsaťštyri. Nech si nájde manžela, keď príde jej čas. Alebo nech si nijakého nehľadá, ak nechce. Netešilo by ma, keby si vzala nejakého lovca vena, a isto po tom netúžiš ani ty. Mala si šťastie pri Minerve, ale Celia je iná...“
„Pretože jej koníčkom je streľba?“
„Pretože pevne odoláva tvojmu ultimátu. Pritisne ťa k múru. Určite nás nechceš všetkých vydediť. A určite to neurobíš, ak splníme tvoje požiadavky všetci okrem Celie.“
Mal pravdu, hoci stará mama to nechcela pripustiť. „Urobím, čo budem musieť.“
Gabe stisol pery. „Potom sa budem pretekať, s kým chcem a kde chcem.“
Hetty sa zamračila. „Nezabúdaj, čo som povedala. Ak pred sobášom zomrieš, nikto nič nedostane.“
„Naozaj? Potrestáš mojich súrodencov len preto, že som si dovolil zomrieť a tvoje plány sa nemohli naplniť? O tom pochybujem.“ V očiach sa mu tvrdohlavo zablyslo. Ten záblesk Hetty dobre poznala ešte z čias, keď ako dieťa ušiel do stajne, nehľadiac na trest, čo mu vymyslela. „Mimochodom, zrejme si nepočula, že som Anjel smrti, a ten nemôže zahynúť.“
Hetty prebehli po chrbte zimomriavky. Blázon – hovoriť také slová nahlas bolo ako pokúšať osud.
Gabriel pristúpil bližšie a stlmil hlas: „Budem žiť preto, aby som videl, ako ťa Celia k tomu múru naozaj pritlačí, stará mama. Keď príde rad na ňu, aby si našla manžela, oľutuješ, že si niečo také vôbec vymyslela. Potom nehovor, že som ťa nevaroval.“
Keď sa Hetty znovu zberala na odchod, riekla: „Popremýšľam o tom.“
Gabriel na ňu pozrel.
„Nehovorím, že prijímam tvoj návrh, ale budem o ňom uvažovať,“ dodala na vysvetlenie.
„Čím skôr, tým lepšie,“ precedil. „O tri dni sa budem pretekať so slečnou Waverlyovou.“ S tým sa vzdialil.
Dopekla s chlapčiskom! Žeby po nej zdedil sklon manipulovať s druhými? Ak si nedá pozor, v tejto hre bude ťahať za kratší koniec ona.
Oprela sa o paličku a vstala. Nie, nevzdá sa len kvôli Gabovým hrozbám.
Odkrivkala do svojej izby, no jeho slová sa jej naďalej ozývali v hlave: Som Anjel smrti – nemôžem zomrieť. Hetty vedela lepšie ako ktokoľvek iný, že smrť udrie, keď to človek najmenej čaká. A nezniesla pomyslenie, že by stratila niekoho, koho miluje nadovšetko.

Kniha Môj divoký lord sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk. Osobný odber možný až na 101 pobočkách po celej SR >>