Myslíte si, že ľuďom s hrošou kožou sa žije ľahšie? Že nepripúšťať si všetko k telu je lepšie? Cítite sa v nevýhode, pretože sa vás všetko dotýka a nedokážete ovládať svoje emócie?
Vedeli ste, že hypersenzitivitou sa vyznačuje asi 20% všetkých ľudí? Hoci sa hypersenzitívni ľudia často trápia – sú zraniteľní, náchylní na stres a pochybujú o sebe – táto vlastnosť sa dá využiť v ich prospech. Hypersenzitívni ľudia medzi nami je pútavá kniha o pretlaku pocitov. Pomôže vám pochopiť, prečo sú vysoko citliví ľudia „iní“, a nielen to...
Autor Rolf Sellin je sám hypersenzitívny a preto sa rozhodol napísať knihu pre všetkých ľudí – aj pre tých, ktorí sú ako on, aj pre ich okolie, a aj pre rodičov hypersenzitívnych detí. Podľa autora je hypersenzitivita nadanie pre bohatý vnútorný svet.
Asi 15 až 20% ľudí prijíma viac podnetov zo svojho okolia než ostatní – a to oveľa intenzívnejšie. Toto nadanie silnejšie vnímať svet je častokrát výhodou. Mnohí hypersenzitívni ľudia tým však trpia – sú zraniteľnejší, ľahšie podľahnú stresu a majú tendenciu o sebe pochybovať.
Tento psychologicky fundovaný poradca pomáha hypersenzitívnym ľuďom konečne pochopiť, prečo sú „iní“. Rolf Sellin vo svojej knihe ukazuje, ako môžu ovplyvňovať vlastné vnímanie a lepšie sa mentálne chrániť. Hypersenzitivita sa tak opäť stane sama sebou, nadaním pre veľké vnútorné bohatstvo.
„Najdôležitejšia je pre mňa otázka,“ píše Rolf Sellin. „Ako je možné, že niektorí hypersenzitívni ľudia žijú šťastne, majú bohatý vnútorný život a navonok sú úspešní, kým ostatným je hypersenzitivita na ťarchu? Čo je s tými menej šťastnými, ktorí takouto predispozíciou trpia? Čo presne sa v nich odohráva? Ako vnímajú? Ako spracúvajú podnety? Ako sa správajú? Ako reagujú v tej-ktorej situácii? Ako inak možno vnímať, myslieť, cítiť a komunikovať, ako zaobchádzať s energiou, aby bola hypersenzitivita darom?“
Prečítajte si úryvok z novinky Hypersenzitívni ľudia medzi nami.
Keď to nejde ako po masle
Hypersenzitívni ľudia vnímajú aj pracujú inak ako ostatní. Zvyčajne sme nároční a úslužní. Ide nám viac o kvalitu práce ako o naše výhody. Sme obozretní a predvídaví, cítime, čo chýba, pociťujeme potreby klientov a zákazníkov, šéfov a kolegov a vieme sa na reakcie nášho ostatných dobre nastaviť. My totižto čítame medzi riadkami, počujeme nevypovedané.
Ako ľahšie prežívať všedný deň situáciách aj pri kontakte s ľuďmi. Sme veľmi ochotní, radi nezištne pomôžeme, keď treba. Vynikajúco vieme – svojím tichým, nenápadným spôsobom – prispieť k príjemnej atmosfére na pracovisku. Radi urovnávame konflikty, sme ohľaduplní a motivujeme ostatných, rovnako sme ale aj my závislí od dobrej atmosféry a napätie je pre nás čímsi, čo znášame mimoriadne ťažko.
Vlastná prezentácia a osobné záujmy pre nás nie sú dôležité a vlastné chyby nám často nedajú spať. Konfliktom sa radšej vyhýbame, hlavne ak ide o presadenie vlastných predstáv. Bojovať vieme, ak ide o vyšší cieľ a o hodnoty typu ekológia, spravodlivosť a kvalita.
Detailne a precízne vykonaná práca a vysoké nároky, ktoré na seba kladieme, majú však aj svoju tienistú stránku. Hypersenzitívnych ľudí treba ustrážiť, aby veci nerobili až prehnane dôkladne a nehľadali súvislosti, ktoré s ich prácou nemajú nič spoločné. Vyššie spomenuté kvality sa tiež neprejavia automaticky u každého, dobré úmysly sa rýchlo zmenia v pravý opak, keď nastúpi preťaženie a nerovnováha, keď zabudneme myslieť na seba a obrniť sa proti stresu a záťaži. S prepracovaním idú ruka v ruke aj ďalšie symptómy a choroby.
V takomto prípade výskyt hypersenzitívnej osoby na pracovisku nemusí byť takou výhodou, ako sa možno spočiatku zdalo. Zrazu je to práve hypersenzitívny zamestnanec, kto robí chyby, nestíha dokončiť svoje úlohy a zabúda na zodpovednosť. Vlastné deficity nedokáže vyrovnať, potláčané potreby sú zrazu neprehliadnuteľné. V takomto prípade nám chýba opora. Je však možné, že sme sa nikdy nenaučili žiadať o pomoc alebo ju prijať, prípadne v okolí nemáme nikoho, kto by nás v tejto situácii podržal.
Flexibilita ustúpi nepoddajnosti. Rušíme pracovné ovzdušie svojou podráždenosťou. Reagujeme otrávene, štekáme na všetkých okolo seba, stratili sme schopnosť vciťovať sa. Hypersenzitivita sa preklopila do chladu a bezohľadnosti, prejavuje sa už len ako extrémna precitlivenosť. Ešte viac trpíme rozporom medzi vysokými nárokmi a trpkou skutočnosťou. Vysoko citlivý človek je dotlačený k múru a nevie ako ďalej. Najneskôr v tomto okamihu sa stáva obeťou ohovárania, povýšenectva či šikanovania.
DAGMAR, niekdajšia projektová vedúca, dnes zamestnankyňa v kontrolnom rezorte, hovorí:
„Spätne sa mi zdá, že ma moje ochorenie a výpoveď vyslobodili zo zlého sna, v ktorom som sa akoby nejakým zaklínadlom sama sebe odcudzila. Bola som nešťastná kvôli práci aj sama zo seba. Najhoršie bolo, že som svoje prehnané reakcie dlho živila, zrádzala svoje hodnoty a predstavy, bola som podráždená a nepríjemná. Nemohla som vydržať sama so sebou. Dnes sa pýtam, či som k zdravému rozumu nemohla dospieť aj bez toho utrpenia.“
