Ľudstvo sa v priebehu histórie postaralo o vznik rôznych artefaktov. Od dôb ohromných egyptských pyramíd, mýtickej Babylonskej veže či znepokojujúcej a dokonale krásnej krištáľovej lebky až po Enigmu z minulého storočia vytvárali ľudia diela, ktoré im mali umožniť kontakt s neznámymi silami.
Ľudia sa snažili priblížiť mystériám tromi spôsobmi: skonštruovaním netradičných prístrojov, rozvojom zvláštnych psychických schopností a budovaním veľkolepých stavieb. Niektoré výtvory sa stali skutočnými záhadami a presne o tom je jedinečná kniha Záhadné odkazy ľudstva.
Vo voľnom pokračovaní knihy Tajomné stopy ľudstva vám odhalí ďalšie záhady a neobjasnené odkazy, ktoré v nás už stovky, ba tisíce rokov prebúdzajú zvedavosť. Vyše 170 strán na veľkom formáte, zaujímavé fakty a množstvo fotografií, nákresov a ilustrácií.
Záhady architektúry a techniky.
Záhady mysle.
Mýtické mapy a tajuplné miesta.
Záhadné príbehy a zmiznutia, či katastrofy.
To je len pár kapitol, ktoré ponúka táto kniha.
Napríklad v kapitole Záhadné príbehy sa dozviete o tajomnom pôvode slobodomurárstva, tajomnom úsmeve Mony Lisy, skutočnom prístave Noemovej archy, či o Anastáziinom zmiznutí.
Kapitola Tajuplné miesta vás zavedie na križovatku kultúr Jonaguni, do Údolia siedmich svetiel, do mesta pod hladinou jazera Titicaca alebo do Bermudského trojuholníka.
Mimoriadne zaujímavá je časť Neistá veda. Každý deň sa presviedčame, že príroda uchováva tajomstvá, ktoré vedci dodnes nedokázali odhaliť. Ako mohol zmiznúť celý britský pluk počas prvej svetovej vojny? Čo sa stalo s posádkou lode Mary Celeste?
Kapitola Záhady vedy vám napríklad odhalí pozadie katastrof (Fukušima, vulkán Krakatoa, potopa sveta) a odpovie na otázky, o ktorých ste už premýšľali: Váži duša 21 gramov? Je placebo efekt len sugesciou, ktorá lieči? A ako vyzerajú stretnutia tretieho druhu?
Kniha Záhadné odkazy ľudstva je pre všetkých, ktorí milujú tajomstvá, nezodpovedané otázky a chcú sa dozvedieť viac o minulosti, ktorá nás dnes ovplyvňuje.
Prečítajte si úryvok z knihy Záhadné odkazy ľudstva:
Záhadné dielo faraóna Cheopsa
Majestátna Cheopsova pyramída sa týči k nebu v egyptskej Gíze, kde ju neúnavne skúmajú archeológovia a vedci. Jej tajomné múry ukrývajú množstvo nezodpovedaných otázok a už Gréci ju považovali za div sveta.
Cheopsova pyramída fascinuje ľudstvo od dôb významných starovekých historikov, akým bol Herodotos, až po jej pitvanie dynamitom na konci 19. storočia. Napriek úsiliu v rôznych obdobiach sa nepodarilo objasniť, kedy ju postavili, ani na čo slúžila.
Vnútro Cheopsovej pyramídy je výbornou ukážkou egyptskej nesmiernej technickej vyspelosti stavieb z vápenca a žuly.
Problém s rokmi Prvá polemika sa rozpútala v súvislosti s rokmi výstavby pyramídy. Najrozšírenejšou teóriou je chronológia podľa gréckeho historika Herodota, ktorý v jednej zo svojich kroník uvádza, že pyramídu postavili počas 4. dynastie Starej ríše. Podľa Herodota bol Cheops druhý panovník v tejto dynastii a vládol v rokoch 2589 – 2566 pred Kr. V II. knihe Dejín, ktorej súčasťou sú spomínané údaje, sám Herodotos priznáva, že jeho zdroje nie sú spoľahlivé, čo znižuje dôveryhodnosť jeho chronológie.
Výskumy britského vojaka Richarda H. Vyseho v polovici 19. storočia však dali Herodotovi za pravdu. Pri hľadaní tajnej miestnosti v blízkosti priestorov, ktoré v roku 1765 objavil Davidson, neváhal použiť dynamit a niekedy medzi februárom a májom 1837 narazil na tri tajné miestnosti. V jednej z nich našiel kartušu s Cheopsovým menom, čo potvrdzovalo Herodotovu teóriu, že pyramída vznikla práve za jeho vlády. Lenže egyptológovia nálezy R. H. Vyseho spochybňovali. Tvrdili, že Brit sa pri prepise mena pomýlil. Ďalšou spornou vecou bol spôsob, akým dokázali postaviť taký obrovský monument. Herodotos v kronikách uvádza, že na stavbe pracovalo stotisíc chlapov. Tento odhad je premrštený, predpokladá sa však, že do stavby Veľkej pyramídy sa zapojilo minimálne päťtisíc robotníkov. Ďalej sa odhaduje, že okrem ľudskej sily, rámp, saní a iného náradia museli použiť aj primitívne stroje. Uvažuje sa nad možnosťou, že Egypťania vymysleli spôsob, ako kĺzaním presúvať kamene, a to im umožnilo dopraviť ich na stavbu niekoľko tisíc.
Ani orientácia stavby nie je s určitosťou objasnená. Keďže sa javí, že je v súlade so svetovými stranami, niektorí bádatelia sa domnievajú, že slúžila ako observatórium. To sa zdá pravdepodobné, keďže stavitelia Cheopsovej pyramídy výborne ovládali matematiku, geometriu a astronómiu.