Paulo Coelho len nedávno predstavil na knižnom trhu svoju novinku. Tentoraz to ale nie je ten istý slávny brazílsky spisovateľ, ktorý sa svojimi motivačnými úvahami snaží zmeniť ľudstvo prostredníctvom svojich slov i jeho samotného učenia.
Ak ste mali ten dojem aj pred čítaním tejto knihy, už na začiatku oň prídete. Akoby autor čerpal z červenej knižnice a snažil sa odpútať od zachovanej klasiky a stereotypu, vďaka ktorému si získal kvantum čitateľov z celého sveta. Práve tieto tvrdenia by sa možno stotožňovali s názorom čitateľa, ktorý od knihy očakával múdre rady do života, presne také, aké našiel v Alchymistovi či Piatej hore. Omyl. Stačí sa len trocha zamyslieť. Veď práve tento titul sa dotýka súčasných problémov, načrtá realitu v jej dnešnom slova zmysle a dokonca poukazuje na aktuálne dianie vo svete. Cudzoložstvo je predsa témou generácií a len málokto dokáže tak otvorene o ňom diskutovať, už vôbec nie naň bez väčších ťažkostí poukázať.
Nenechajte sa preto oklamať eroticky ladeným podtónom, ktorým je celý dej sprevádzaný. Veď práve bez neho by čitateľovi nebolo poskytnuté očité svedectvo, čím by príbehu chýbalo autentické opísanie skutočnosti. Scenéria švajčiarskej Ženevy je premyslenou voľbou. Akoby sa autor vedome pohrával s čitateľmi, keďže svoje dielo postavil na základe akéhosi paradoxu, ktorý predstavuje bezpečné a najmä neutrálne Švajčiarsko práve s cudzoložstvom jednej z jeho obyvateliek.
Román, v ktorom je hlavnou hrdinkou tridsaťjedenročná Linda, sa dotýka tejto tematiky v jej pravom slova zmysle. Žena, trpiaca do istej miery schizofréniou, často mení nálady a jej osobnosť býva diametrálne odlišná. Keď je všetko v poriadku, Linda sa správa ako milujúca manželka, úspešná novinárka na rozkvete svojej kariéry a láskyplná matka dvoch krásnych ratolestí. „Je lepšie nežiť, ako neľúbiť.“
Zvrat v jej správaní nastáva, keď si Linda uvedomí, v akom stereotype žije. Tento bludný kruh sa donekonečna opakuje, čím sa hlavná aktérka mení. Sama sa porovnáva s monštrom, akým bol Frankenstein či s pánom Hydeom od doktora Jekylla. „Prečo chceme žiť navždy? Lebo chceme prežiť ešte deň s človekom po našom boku. Lebo chceme zostať s tým, čo si zaslúži našu lásku a vie nás ľúbiť tak, ako si podľa seba zaslúžime.“
Pre lásku svojho bývalého, ktorého spoznala spoza školských lavíc, je ochotná zájsť za hranice všetkého. Opäť ho stretáva na pracovnom interview. Je očividné, že medzi nimi to stále iskrí. Chce si ho získať a je ochotná obetovať všetko. Avšak, je Linda schopná zriecť sa svojej dokonalej rodiny za každú cenu? Je táto žena odhodlaná zmeniť svoj život na úkor všetkého, čo kedy dosiahla?
Paulo Coelho patrí k spisovateľom, ktorí sú si dobre vedomí svojich slov. A najmä ich sily. Aj toto dielo je toho dôkazom. Samozrejme, kniha od Coelha by nebola jeho knihou, keby absentovali posolstvá, odkazy či motivácie. Niet teda divu, že ich nájdete aj v Cudzoložstve. Na začiatku to tak síce nevyzeralo, no s istým odstupom dej nabral ten správny spád a autorov charakteristický štýl. Treba sa len poriadne zamyslieť nad vetami, v ktorých sú ukryté, pretože tentoraz nie sú predostreté na tácke.
