BRATISLAVA – "Túto knihu venujem všetkým ženám v nádeji, že im umožní otvorene nazrieť do mužskej mysle.“ Týmito slovami začína svoje rozprávanie Steve Harvey, komik Rannej šou Steva Harveyho, ktorý sa domnieva, že má právo napísať knihu o tom, čo si muži skutočne myslia o láske, vzťahoch, intímnostiach a vernosti. A to na základe všeobecnej mienky, podľa ktorej je, ako sám hovorí, jeho „humor“ zakorenený v pravde a naplnený poznaním, ktoré pramení zo života, z pozorovania, učenia a skúseností.
Nechápte ma zle, chcela som si túto knihu prečítať, pretože som si naivne myslela, že mi naozaj pomôže pochopiť odlišnosti medzi mužským a ženským spôsobom myslenia a uľahčí mi porozumieť pre mňa často nezmyselnému mužskému konaniu. Avšak niekde pri strane 80 som začala pomaly, ale isto nadobúdať pocit, že táto knižka nie je návod na to, ako pochopiť mužský spôsob myslenia, je to skôr obhajoba zadaného, neverného, lenivého muža, ktorého dokonca treba žiadať, aby bol MUŽOM. Bez ohľadu na to, či je jeho konanie morálne alebo vhodné.
Neviem, prečo som si naivne myslela, že by som mohla dostať objektívny pohľad na vec, ak je autorom muž, ale rovnako sa ani odo mňa, ako od ženy nemôže očakávať, že sa pozitívne vyjadrím o diele, v ktorom sa na obe pohlavia používa zámerne dvojaký meter. Je samozrejmé, že ak niekto píše o mužskom konaní, nebude sa naň dívať z pohľadu ženy, to som ani nečakala. Avšak niektoré veci ma vyslovene poburovali a odrádzali od ďalšieho čítania.
Autor totiž tvrdí, že za väčšinu mužského konania, ktoré je proti manželským, lojálnym alebo ľudským zásadám môžu, ako inak, ŽENY. Podvádza vás? Je to preto, že „je veľa žien ochotných odovzdať sa mužovi, ktorý im nepatrí. Väčšinou ženy vedia, že spia so ženatým mužom. Áno, sú to ženy, ktoré nemajú kritériá a požiadavky, chýba im hrdosť, sú ochotné podvádzať a dajú sa podvádzať.“ Takže dámy, určite to nezvaľujte na neho, ak zistíte, že je neverný, pretože za to vôbec nemôže. A najmä, buďte rady, ak sa vám pri konfrontácii vôbec neprizná, pretože to znamená, že vás ešte stále miluje. Inak by vám všetko rovno povedal a bolo by mu jedno, čo si myslíte.
Navyše, ak je váš priateľ alebo manžel stále so svojou matkou, urobí všetko, čo jej na očiach vidí, a to aj na úkor vášho spoločného času alebo nebodaj romantickej večere, ktorú ste mali v pláne, nie je to jeho chyba, kdeže. Muži sú totiž malé deti, nemajú vlastný rozum a nevedia robiť vlastné rozhodnutia. To VY mu musíte povedať, že sa má správať ako muž a nedržať sa maminej sukne, pretože je predsa dospelý. To im, prosím pekne, samým nedôjde.
Rovnako to platí aj v situácii, ak máte deti. Treba mu ich hneď predstaviť, aby nebol, chudák, postavený pred hotovú vec. Na tom, že možno spolu ani nebudete, vôbec nezáleží a už vôbec nie na tom, že budete musieť deťom vysvetľovať, kto bol ten ujo, čo bol včera na návšteve. Naopak, muži vás s ich deťmi zoznámia, až keď to s vami budú myslieť naozaj vážne. Načo by len tak, kvôli hocijakej žene, riskovali konflikt s bývalou, ktorý by nastal, keby sa dozvedela, že jej deti sa stretávajú s inou ženou.
A aby som nezabudla. Nech vám ani nenapadne nechať si po svadbe svoje priezvisko. Pán Steve sa doslova vyjadruje takto: “Ozaj je nám jedno, aké je pre vás dôležité meno vášho otca alebo vaše rodinné meno; zakladáme rodinu. A ak to nechcete, prečo sa jednoducho nevydáte za svojho otca?“ Chcela by som vedieť, ktorý muž by si ako dôkaz lojálnosti voči rodine, ktorú spolu zakladáme, zmenil meno.
Preto si myslím, že ak sa naozaj chcete niečo dozvedieť o mužskom zmýšľaní, netreba vôbec čítať túto knihu. Tá vám nič okrem obhajoby samotného autora, ktorý, ako sám píše, tiež nie je anjelik, čo sa týka vzťahov, nič nepovie. Nie je totiž bestseller ako bestseller.
