„Viem, že kníhkupectvá sú plné kuchárskych kníh a najmä – pomaly každá celebrita má svoju kuchársku knihu. Z tohto dôvodu som radšej varila a piekla, než o tom písala. Spomenula som si na všetkých kamarátov a rodinu, ktorým pomáham variť cez telefón. Pomyslela som si, že by bolo fajn spísať nejaké svoje recepty a bol by to darček pre mojich blízkych,“ približuje vydanie vlastnej knihy Anka Šišková.
Jej samej sa páči, keď v nejakom románe, ktorý číta, nájde jedlo aj s receptom. Napríklad japonské jedlo si obľúbila po prečítaní Murakamiho, a keď mala devätnásť, alkohol pila zasadne „gin fis“ ako v Páralových románoch. „Tak som sa rozhodla napísať niečo z môjho života a k tomu patrí aj jedlo a jeho príprava,“ dodáva obľúbená herečka.
V knihe Nič lepšie nepoznám sú úžasné fotografie uznávanej fotografky Táni Hojčovej. „Knihu som písala počas divadelných prázdnin a recepty som pripravovala asi mesiac u mňa doma v kuchyni,“ popisuje Anka Šišková. „S Táňou sme aranžovali a fotili tiež u mňa doma. Táňa mala podmienku, že každé jedlo musí byť absolútne čerstvé – a keď má byť teplé, tak sa aj teplé muselo fotiť. Nič sme nefarbili ani nepoužívali nejaké vylepšováky, čo sa vraj pri fotení jedla používajú.“
Problém však mali s taniermi a hrncami, lebo chceli, aby každé jedlo bolo naservírované na niečom inom. Takže si požičala niečo od susedov, niečo od kamarátov a niečo si aj kúpila.
„Nič lepšie nepoznám než spoznávať nové krajiny, jesť výborné jedlá a to všetko s ľuďmi, ktorých milujeme. To som ja a moja kniha,“ tvrdí známa herečka Anka Šišková, ktorá „upiekla“ veľmi chutnú a štýlovú knihu receptov spojenú s jej hereckými, ale aj cestovateľskými zážitkami.
Knižka Nič lepšie nepoznám obsahuje rozprávanie o detstve a rodine v úvodnej časti Vianoce i v druhej kapitole Veľká noc. Všetky kapitoly v knihe sú doplnené tematickými receptami. Z cestovania po svete vybrala zážitky i recepty napríklad z Paríža, Talianska, Sicílie, Egypta, ale aj z oscarového pobytu v Hollywoode a z ciest po Slovensku i dovoleniek v klasickej slovenskej drevenici.
Cestovanie popisuje zážitkovo, vtipne, s nadhľadom, a svoje obľúbené recepty ponúka tak, aby prilákali k vareniu aj neskúsené gazdinky.
Prečítajte si úryvok z novinky Nič lepšie nepoznám:
V Káhire som sa mohla vydať!
Výlet do Káhiry a na pyramídy bol tiež náročný. Vyrážali sme znova autobusom o štvrtej ráno a v pyramíde sme stretli slovenských turistov, čo si pýtali na úzkych schodíkoch podpisy. Keď som odmietla, aspoň sa so mnou odfotili.
V Káhire sa znova išlo do múzea papiera, tak my sme si povedali, že nejdeme a že sa popozeráme po okolí. Dohodli sme sa o hodinu pri autobuse. Celé šťastné, že mame voľnosť a nie sme v turistickej skupine, sme vyrazili do malých uličiek. Vonku pred domami posedávali ženy v pohovkách a kreslách, čo si vyniesli von. Prišli sme k malému obchodíku s voňavkami. Milý nižší, asi štyridsaťročný pán v bielom nás pozval dnu. Zvonku ošarpaný domček, no vnútri... Keby ste to videli: Ako v arabskom paláci! Zlaté vitríny a v nich maličké fľaštičky rôznych tvarov, honosné pohovky a čierny čaj, čo nám hneď ponúkol. Dával nám ovoniavať rôzne sladké a ťažké vône, lebo sa veľmi snažil niečo predať. O chvíľu zvolil inú taktiku. Začali sme sa rozprávať, odkiaľ sme, čo robíme a či sme mama s dcérou. Potom rozprával o sebe on. Dal zavolať svoje tri ženy a predstavil nám ich. Hovoril, čo všetko vlastní a na záver sa na mňa sladko usmial a spýtal sa Terezky, či ma tam môže nechať – stala by som sa jeho ďalšou ženou.
Tá vytreštila oči a povedala, že to nejde a musíme ísť domov, lebo nás čaká autobus. Malý muž zvážnel a povedal – "Dám ti tridsať tiav, rozmysli si to,“ a prikázal priniesť jedlo.
My sme už vstávali, ale on nás usadil a ďalej presviedčal, ako mi tam bude dobre. Začali sme sa už trochu báť, ako a či sa odtiaľ dostaneme. Teda najmä ja som chytila paniku. Videla som, ako si ma premeriava a v duchu ma už určite vyzlieka. Tere bola slušná a začala sa lúčiť. Chytila ma za ruku a už sme sa hnali von. Vybehli sme na ulicu a utekali k autobusu, kde sme mali byť už pred štvrť hodinou. Turistická sprievodkyňa na nás kričala a robila paniku, všetci z autobusu krútili hlavami, či sme sa zbláznili, veď sa nám mohlo niečo stať. „Túlať sa samy v Egypte!" Arabský šofér sa iba smial. Potom zježil fúz a naštartoval autobus.
RECEPT: Paštika la Provence
Túto paštétu som raz urobila vo veľkom množstve na oslavu po premiére predstavenia v Astorke, kde som i hrala. Na premiéru prišiel aj minister kultúry pán Chmel. Po premiére mi veľmi srdečne gratuloval: „To bolo skutočne vynikajúce, originálne, gratulujem!" A ja dojatá hovorím: "Naozaj som sa vám tak páčila?" a on odpovedá: "Ja som myslel tú paštétu, takú dobrotu som ešte nejedol."
Potrebujem: 1 kg kuracích pečienok, 1/2 kg mletého bravčového masa, 30 dkg slaniny, 200 g masla, 1 šľahačkovú smotanu, tymian, rozmarín, oregano, 1/2 dcl koňaku, korenie na divinu, čierne korenie, 3 cibule, 3 strúčiky, cesnaku, soľ, brusnicový džem.
POSTUP: Na panvici roztopím maslo, pridám pokrájané 2 cibule, orestujem, pridám umyté a pokrájané pečienky - nesolím, lebo by pečienka stvrdla. Keď je hotová, čiže vnútri ružová, zalejem ju smotanou a nechám prevariť. Vylejem to všetko do misky.
Na panvici opečiem na kúsky pokrájanú slaninku, pridám zvyšnú pokrájanú cibuľu, opekám, kým nie je cibuľa sklovitá, a pridám posolené mleté mäso. Všetko to opečiem za stáleho miešania. Pridám bylinky, najlepšie čerstvé, korenie, cesnak a koňak. Hotové mleté mäso pridám do misky k pečienke a dobre premiešam.
Hmotu dávam po častiach do mixéra a vymixujem. Nalejem do formy, ktorú som si vyložila alobalom, a navrchu zalejem roztopeným maslom. Prikryjem a nechám vychladnúť a stuhnúť aspoň 4 hodiny.
Paštétu vyklopím na podnos. Podávam ju na pečive s brusnicovým džemom.
Viac receptov nájdete v novinke Nič lepšie nepoznám, ktorá sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk>>
