„Nemusíme sa báť ničoho okrem strachu samého,“ povedal vraj pred osemdesiatimi rokmi vo svojom inauguračnom prejave niekdajší americký vojnový prezident Roosevelt. Mal zaiste na mysli prednacistickú kvalitu strachu, no práve som čítal článok v jednom poprednom francúzskom denníku, v ktorom sa tvrdí, že súčasná V. francúzska republika je vo svojej horizontále i vertikále republikou strachu a priznať si tento strach vyžaduje od spoločenského vedomia i od jednotlivých subjektov nesmiernu odvahu.
Zdá sa, že strach je jedným zo symptómov našej civilizácie, a slovenskej zvlášť, keďže slovenský strach bol masívne masírovaný z mnohých strán a mnohorakých zdrojov. Strach sa stal hybnou silou rôznorodej produkcie, a keďže literatúra – či už chce, alebo nechce – je o východiskách, i ona neprestajne posilňuje svoju hororovú či trilerovú základňu. Platí to aj o slovenskej literatúre, ktorá si z nej v posledných rokoch či desaťročiach v mnohých autorských variantoch i štýlových variáciách urobila nástupnú platformu nových literárnych výbojov, ak nie aj chápania sveta. A v nich dnes s najväčšou pravdepodobnosťou hrá svojou literárnou pripravenosťou i nesporným analytickým talentom prvé husle Jozef Karika. Svojimi knihami, najmä poslednými troma, dokázal, že mu nechýba odvaha nebáť sa strachu, napriek tomu, že prinajmenej tuší jeho obludnú ničivosť i jeho zákernú zvratnosť.
Kniha Strach (Ikar) možno nie je Karikovým najčistejším žánrovým výkonom, no autor v nej o svojej kruciálnej téme prezradil azda viac ako vo svojich doterajších knihách. Ba dalo by sa povedať, že je akýmsi racionálnym zavŕšením či interpretáciou jeho prozaickej tvorby, ktorej motivácie boli dosiaľ viac-menej skryté, a vyrážali do útoku najmä cez kompaktné príbehy nahustené hrôzou a napätím. V knihe sa dokonca vlastne stretávame s podobne „nevinným“ hrdinom: jeho románový život sa napĺňa akousi fantasy, o ktorej sa zdráham hovoriť ako o ozajstnej fantasy, a hovoril by som skôr o zvecnenom strachu. Jožo Karský okrem toho vstupuje na scénu (po motte z hororovej rozprávky P. Dobšinského Loktibrada a filozofujúceho bestselleristu C. Castanedu) rovnako ako mnohé postavy v modernej slovenskej próze: je lúzer na úteku pred sebou samým a vracia sa do rodného domu. Navyše, je opäť Ružomberčanom a pracovníkom reklamnej agentúry, ktorého zlyhania nie sú celkom zrejmé ani jemu samému. Len s tým rozdielom, že návrat domov mu nespôsobí úľavu a nedá jeho životu zmysel, ale dáva mu – hrôzu.
Alexander Halvoník
Celú recenziu a dalsie informácie o nových knihách nájdete v Knižnej revue 22 (29. októbra)!
Kniha Strach sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk v akciovej cene>>
