INFORMÁCIA

Okamžite zaujme sugestívny rozprávač – príznakový je prézent prerušovaný budúcim časom, v jednej pasáži je dokonca zaujímavo použité oslovenie v druhej osobe. Originálnosť rozprávača podporujú vety, ktoré neúprosne, v kratučkých intervaloch, ťahajú čitateľa stále viac a viac nielen po povrchu textu, ale aj do jeho vnútra. V Informácii autor uberá z lyrických prvkov, do popredia sa dostáva metodika písania, autor jasne – miestami možno až príliš explicitne, keď použije literárnovednú terminológiu (magický realizmus, lyrizmus) – deklaruje, o čo mu ide, aký je jeho zámer. Dôležitým systematickým narušením je rozbitie fluidity času, ak by toto autor nezvládol, zložito fragmentárne koncipovaná fabula by nedávala zmysel. Krajňak nedovoľuje času lineárne plynúť, láme ho na malé, trieštivé úlomky a akoby to nestačilo, zatláča ho do opačného smeru. Takto v jednej scéne plynú sekundy pospiatky, vo vyhrotených situáciách dokonca čas skáče dozadu a vzápätí sa odohrá niečo iné, minulosť je prepísaná, stáva sa z nej fikcia. Niektoré pasáže sú tak len možnosťami času, nad ktorým autor v priestore svojho textu demonštruje moc práve tým, že tieto možnosti najprv zdanlivo naplní a potom ich zavrhne a určí, že sa odohrá čosi iné.

Dômyselná je aj opozícia starého a nového sveta symbolizovaná na strane „obstarožného magického realizmu“ Florinskou monarchiou – jej opisy sa vyznačujú podobne zložitou metaforikou ako autorove predošlé knihy; nový svet je potom zastúpený „zaprdenosťou zvráteného okolia“, vulgárnym a prízemným priestorom veľkomesta. Treba však povedať, že to nie je opozícia príznačná pre slovenský naturizmus, v ktorom bol prírodný vidiek oproti mestu vykreslený pozitívne. U Krajňaka je to možno skôr naopak, starý svet je miestom beznádeje, zamrznutým symbolom stagnácie a pomalého regresu. Hoci sa aj v Informácii tematizuje návrat ku koreňom, je to skôr nevyhnutnosť návratu, reťaz, ktorá sa začína navíjať a skracovať, a tým ťahá protagonistov naspäť do miest pánu Bohu za oknami. Mágia Florinskej monarchie je príznaková, je tu skôr fatálnym reliktom starého sveta, ako vykúpením z marazmu mesta.

Na druhej strane, nový svet je taktiež nemilosrdný, to sa dá vidieť z jednotlivých osudov, ktoré sú často len anekdotami zo životov úplne neznámych postáv. Počet charakterov je multiplikovaný až na takmer neúnosnú hranicu, našťastie väčšina týchto postáv nemá meno, čím autor jasne dáva najavo, že čitateľa má zaujímať práve jeden konkrétny fakt, ktorý uvádza. Jedným z najvýraznejších momentov, ktoré tematizujú interakciu nového a starého sveta, je smrť Vojta Líšku, tá sa dá v zmysle pars pro toto vysvetliť ako nevyhnutnosť asimilácie Florinskej monarchie takzvaným novým svetom. Celkovú bezvýchodiskovosť ešte podčiarkuje oscilácia protagonistov, ktorí sa nedokážu ani usadiť na jednom mieste, ani nájsť vnútorný pokoj. Práve to, že hrdinovia sú vrhnutí rovno doprostred tejto tenzie a, samozrejme, aj do tenzií osobných, spoločne s výbornou a originálnou formálnou a  kompozičnou stránkou knihy, robí z Krajňakovej Informácie nesmierne zaujímavé čítanie.

Matúš Mikšík

Recenzie nových kníh nájdete v Knižnej revue 5 (vychádza 5. marca)!