Aj krátka veta môže mať siahodlhé dôsledky. Napríklad: Robert Galbraith je J. K. Rowlingová. Presne táto mala minulý rok po vydaní diela v angličtine fatálne dôsledky na publicitu a predajnosť. Fatálne pozitívne, samozrejme.
A jeden z dôsledkov sa 20. februára vďaka vydavateľstvu Plus (Albatros Media, preklad D. Ghaniová) objavuje na našom knižnom trhu, lebo kniha nejakého Galbraitha by sa asi sotva prekladala aj do slovenčiny...
Rozsiahly detektívny román Volanie Kukučky sme dostali do redakcie koncom januára v paperbacku a bol určený iba pre novinárov. Predstavoval tak výbornú kombináciu populárneho žánru a praktickej väzby určenej na ľahký prenos kamkoľvek. Polovicu knihy som prečítal v trolejbusoch, trikrát mi spadla, keď šofér zabrzdil, no zakaždým sa pri páde zavrela, čím som nechtiac, no celkom hrdo, aj spolucestujúcich upozornil na hitchcockovsky ladenú obálku tohto u nás chystaného bestsellera.
Navyše, paperback sa často označuje za väzbu na jedno použitie, čo je veľmi výstižné pre dobrú detektívku. Pretože dobrá detektívka sa má čítať iba raz! Ak v nej niečo zostalo po prečítaní nejasne šumieť, čo vás nebodaj zvádza k druhému čítaniu alebo pointa sa v nej prevalila iba mdlo ako medveď v zimnom spánku, potom ste, žiaľ, nemali šťastie pri výbere knižky. S Rowlingovej dielom v tomto smere nehrozí žiadna trauma, dokonca jej na kvalite neuberie ani to, že pre vás, milí čitatelia, je už nachystaná tvrdá väzba :-).
Dej knihy Volanie Kukučky sa odvíja od samovraždy obľúbenej a bleskami paparazzov ošľahanej supermodelky Luly Landry. Tejto verzii jej konca uveria všetci, len brat, právnik John Bristow, nie. Navštívi súkromného detektíva Cormorana Strikea, zdôverí sa mu so svojimi pochybnosťami i podozreniami. Čitateľ má v hlave zrazu veľké klbko, v knihe má obeť a detektíva, takže pátranie po vrahovi sa môže rozpútať a z klbka by mala byť na konci jedna rovná niť smerujúca k začiatku...
Hlavná postava Cormoran predstavuje Rowlingovej koketériu s drsnou školou detektívky – bývalého príslušníka armády, ktorého v mladosti prezývali Opičiak, zachytávame vo chvíli, keď nemá peniaze, stratil priateľku, tlačí ho protéza namiesto odtrhnutej nohy, zostarol vo svojej tridsaťpäťke a pribral. A dostane zdanlivo absurdnú úlohu: po troch mesiacoch oprášiť prípad, ktorý bol uzavretý zo strany polície pozorne, keďže bol donekonečna omieľaný v celom Londýne a pretriasaný v médiách. John je však veľmi bohatý, takže Cormoranovi by jeho peniaze pomohli riešiť vážne problémy so splátkami, aj keď si myslí, že brat Luly ako trúchliaci brat si želá očistiť jej osobu...
Súkromné očko, ak chce v prípade niečo objaviť, musí vidieť to, čo pred ním nikto nezbadal. Vyžaduje si to podstatnú vec: systematickosť! Od bývalého vojenského policajta však túto vlastnosť očakávame, a veru správne, práve tá na nasledujúcich 400 stranách premení detaily na kľúčové prvky prípadu! Vyšetrovanie na mňa pôsobilo pomerne retro, veď typickým emblémom detektíva je zápisník. Prácu s modernými technológiami nevyznáva, má na to ľudí, povedzme, rozkošnú asistentku Robin – zoznámi sa s ňou bolestivým stisnutím jej prsníka... No zápisníkom ma Cormoran upozornil na iné: sám je semiotickým prvkom, ktorý odkazuje na hravú metódu vnímania príbehu. Čítať so zápisníkom, zapisovať dôležité prvky postupne pribúdajúcich výpovedí, kombinovať – je to príjemný zážitok!
J. K. Rowlingová je autorka komplexných fiktívnych svetov. Nielen Harry Potter, ale aj Prázdne miesto sú široko podané fabulačné priestory. Preto nový román nezachytáva len vyšetrovanie. Množstvo postáv (je ich okolo 20) na seba viaže svoj osud a status. Londýnska smotánka i chudoba, kluby celebrít i obyčajné krčmy, domy obložené mramorom i bezdomovci – a takmer každá z postáv je z narušenej rodiny! Čo napokon vystrelí ako dosť závažný fakt...
Vyšetrovanie sa zároveň stáva sondou do psychického, rodinného a sociálneho zázemia súčasnosti, čo je blízke i fenomenálnej severskej krimi. Okrem iného spracúva aj otázku identity celebrít, ikon bulváru. Nakoľko sú to skutoční ľudia a nakoľko sú to projekcie túžob verejnosti? Práve identita mi zišla na um, keď som si prezeral webové avíza vydania knihy Volanie kukučky alias Volanie Kukučky. Ako je to správne? Vyplýva z tohto detailu niečo kľúčové? Cormoran Strike má odpoveď!
Radoslav Matejov
Informácie o knihách nájdete v Knižnej revue 4 (19. februára)!
