PRIEVIDZA – Najnovšia kniha spisovateľa Mariána Krčíka (1937) z Bojníc - Matkin hrob na Tahity, s podtitulom „Bol Peter Uher anonymný autor Maxim E. Matkin", kladie mnohé nezodpovedané otázky o živote a tvorbe talentovaného mladého muža, akým bol Prievidžan Peter Uher (1968 – 2009). Jeho hrob je na ostrove Tahiti, kde 17 rokov žil ako pustovník, v horách neďaleko hlavného mesta Papeete.
Knihu Matkin hrob na Tahiti napísal Marián Krčík z dokumentov a rozprávania Petrovej matky Márie Uhrovej. Jej syn bol podľa nej mimoriadne inteligentný, nadaný, ale aj rozporuplný počítačový odborník a podnikateľ. Ešte ako študenta gymnázia sa o neho začala zaujímať Štátna bezpečnosť, pretože sa aktívne zapájal do činnosti Charty 77. Preto pred Nežnou revolúciou emigroval do Rakúska. Neskôr sa v Prahe chcel živiť obchodom s počítačmi, ale plány mu nevyšli. Po prvom podozrení, že ide po ňom skupina mafiánskych "vymáhačov" ušiel do Peru, Chile a napokon sa ukryl na ostrove Tahiti.
Miesto pobytu, rovnako spôsob života tajil aj svojim rodičom, iba raz za rok im zatelefonoval. Až po jeho smrti (oficiálne spáchal samovraždu), vycestoval na Tahiti jeho brat Ivan. Zistil, že Peter žil ako pustovník najskôr v stane a potom v biednej chatrči vysoko v horách. Živil sa ovocím a rastlinami, ktoré si nazbieral, lovil raky, na čistinkách si vysadil banánovníky, zbieral jahody a predával ich reštaurácii v meste. Za utŕžené peniaze si kupoval základné životné potreby. Popri tom však študoval ako samouk pri olejovej lampe jazyky. Naučil sa anglicky, francúzsky a španielsky. Mienil neskôr vycestovať do USA, alebo Japonska a pracovať ako tvorca počítačových programov. Okrem toho sa venoval výskumu izolačných materiálov na spacie vaky. Vo Francúzsku má zaregistrované tri patenty. Záhadou zostáva, prečo napriek tomu, že mal spracovaný projekt a zabezpečené financovanie stavby fabriky na výrobu ľahkých spacích vakov, si 15. októbra 2009 vzal život.
Ďalšou otvorenou otázkou vyplývajúcou z obsahu knihy je Uhrova literárna tvorba. „V roku 2000, keď sa nám opäť telefonicky na chvíľu ozval, som ho požiadala, aby svoj pohnutý život opísal v knihe. Pretože Peter mal aj literárne ambície. Som presvedčená, že svoje zážitky skutočne napísal. Po čase sa na Slovensku objavil anonymný autor kníh Maxim E. Matkin. V knihách, ktoré vyšli som spoznala rukopis i životopis svojho syna. Syn sa však odvtedy už neozval a ja som šesť rokov domnelému Maximovi E. Matkinovi takmer denne posielala listy elektronickou poštou v presvedčení, že ich píšem synovi. Napriek tomu, že to údajný autor a aj vydavateľ kníh odmietol, stále verím tomu, že ide skutočne o rukopisy môjho syna Petra, ktoré s jeho súhlasom vyšli pod pseudonymom Maxim E. Matkin“, povedala na slávnostnom uvedení knihy na čitateľský trh v utorok večer (4. 2.) Uhrová. Otázka autorstva je pre ňu stále otvorená.
V knihe je uverejnená rozsiahla korešpondencia matky, pri pátraní po synovej minulosti, aj s odpoveďami od rôznych ľudí. Tiež fotografie z miesta, kde Peter žil, chatrč kde býval, jeho osobné veci, priatelia, ktorí ho poznali a pomohli Ivanovi nájsť a upraviť jeho hrob.
