Jozefa Banáša (1948) mnohí poznajú ako poslanca či manažéra, no posledných sedem rokov sa venuje výlučne spisovateľskej dráhe. V roku 2010 vydal provokatívny román Kód 9, ktorý sa zakrátko stal bestsellerom. Tento rok vyšlo jeho pokračovanie s názvom Kód 1 (obe Ikar), prinášajúce odlišný pohľad na život a smrť Ježiša Krista...
Veríte v Boha? Ste kresťan?
Nepoznám neveriaceho človeka. Každý, kto verí v dobro, lásku, spravodlivosť, česť, každý, kto vyznáva základné morálne a etické princípy, je veriaci. Kresťanom katolíkom som sa stal tak, že ma pokrstili ako nevedomé dieťa, teda bez môjho slobodného rozhodnutia. Kresťanom sa človek nestáva krstom, ale svojimi skutkami, snahou dávať a konať dobro. Takže sa považujem za kresťana. Boh totiž nerozoznáva, kto je kresťan, či už katolík alebo evanjelik, moslim, žid alebo budhista. Jediné, čo Boh vie celkom iste, je – kto je dobrý a kto zlý človek. Mrzí ma, že horné poschodia našej katolíckej cirkvi sa dostali do konzervatívneho závozu, vôbec nereagovali na to, že novým pápežom sa stal skvelý argentínsky kňaz, akoby sa Františkovho ľudského prístupu báli.
Kód 1 v sebe zahŕňa dva samostatné príbehy. Jeden, v ktorom vystupujú Michal a Marika a odohráva sa v súčasnosti, a druhý, v ktorom je hlavným hrdinom Ježiš Kristus. Ako kniha vznikala?
Prečítal som asi šesťdesiat kníh v štyroch jazykoch, trikrát som vycestoval do tých oblastí Indie, kde žijú kresťania, židia, kde pôsobil apoštol Tomáš a veľmi pravdepodobne aj Kristus. Aby ma nemohli upodozrievať, že si vymýšľam, oproti Kódu 9 som pridal aj dve desiatky veľmi zaujímavých fotografií. Máte pravdu, kniha vznikla vlastne ako dva samostatné príbehy, ale kapitoly sú radené striedavo tak, aby si čitateľ takpovediac okamžite mohol preverovať skutočnosti, ktoré objavujú súčasní hrdinovia, s tým, ako to pred dvetisíc rokmi mohlo byť.
Kód 9 ste čitateľom predstavili pred tromi rokmi. Vedeli ste už vtedy, že bude mať pokračovanie v podobe Kódu 1?
Už počas písania románu Kód 9 som si odkladal fakty a informácie, ktoré som vtedy nepotreboval, ale boli natoľko zaujímavé, že som ich nechcel odsunúť do zabudnutia. Na besedách s románom Kód 9 ľudia kládli stále sa opakujúce otázky a cítil som, že bude treba mnohé veci dopovedať. Najmä preto, že vedenie katolíckej cirkvi, ktorá je na Slovensku väčšinová, na tieto otázky neodpovedá. Mám na mysli napríklad vzťah bohatých a chudobných, nedôstojné postavenie ženy v katolíckej cirkvi, povinný celibát, otázku krstu novorodencov, dedičný, či dokonca smrteľný hriech – o takomto čomsi Kristus nikdy nehovoril a vymysleli si to teológovia, aby nás neustále držali na kolenách. Cirkevné dogmy nám Krista takpovediac poslali kamsi na imaginárne nebesia, stal sa pre nás nedosiahnuteľným symbolom dokonalosti, čím stratil pre kresťanov motivačnú funkciu. Pokúšam sa románom Kód 1 vrátiť Krista k nám na zem, pretože ho tu v týchto neľahkých časoch veľmi potrebujeme. Objavili sa hlasy, že by sa Kód 1 mal zakázať. Vyhlásil som, že dám takýto pokyn vo chvíli, keď mi prvý teológ vyvráti čo len jeden argument z knihy. Zatiaľ sa o to pokúsili štyria, ale strápnili sa, jedna evanjelická farárka dokonca verejne. Nedokázali totiž diskutovať, iba kázali. Na teologických fakultách by sa mali viac venovať predmetu „kladenie otázok“ ako predmetu „dávanie odpovedí“. Ak sa cirkevní otcovia čudujú, že Európa sa islamizuje, nech sa pýtajú, či je to preto, že viera moslimov je taká silná, alebo viera kresťanov taká slabá. Nie ja, ale napríklad taká autorita, akou je profesor teológie Karol Nandrásky, hovorí: „To, čo kresťanov v súčasnosti najviac zviera a dusí, je dogmatizmus ich vlastných cirkví. Obmedzuje osobné myslenie, cítenie a chcenie veriacich ako kazajka. Namiesto možnosti predkladať otázky sú veriaci nútení robiť otáznymi samých seba. Strach zo spochybňovania vnucovaných dogiem ich vedie k spochybňovaniu vlastnej osoby a k latentnej neuróze!“ Čiže dogma o dedičnom hriechu vo vás doslova vyvoláva chorobné stavy. To, že kniha je už tretí mesiac najpredávanejším slovenským románom, svedčí o tom, že myslenie sa zakázať nedá. Teológovia, ktorí svojimi dogmami ľuďom v myslení bránia, čím vedú cirkev do slepej uličky, by mali pamätať na Kristove slová: „Každá rastlina, ktorú nesadil môj otec, bude vykorenená. Ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
Jana Túry Kopčová
Rozhovor môžete dočítať v Knižnej revue 25/26, ktorá vychádza 11. decembra!
