BRATISLAVA - Knihu Inventúra predbehla propagácia, vlna kritiky, reakcie ľudí spomenutých v nej. Andrej Hryc zinventarizoval vlastný život a rozpovedal svoj príbeh. Že vraj trochu bulvárne? Ale veď to sa dnes nosí...
Rovesníci Hryca sa v príbehu nájdu. Kniha Inventúra, ktorú si môžete objednať v internetovom kníhkupectve, sa môže stať akýmsi memoárom doby, ktorú zažili na vlastnej koži. S mladšími generáciami je to trochu komplikovanejšie. Ich prvotný skeptický pohľad na toto dielo však môže šmahom ruky, ktorá listuje knihou, zmeniť vcelku pútavý štýl autora. Hryc je bestsellerovo uličnícky tak správne bulvárny. Avšak aj napriek voľnejšiemu jazykovému štýlu sa autor miestami až priveľmi zahrabáva do detailnej faktografie. A kto má rád len suché dejiny? Niekedy fakty dopĺňa pútavým komentárom, čo však môže na druhej stane v skeptickom čitateľovi vyvolať dojem, že mu autor vnucuje svoje názory. Hryc však nenúti. Vlastný názor by si mal každý čitateľ urobiť sám. V rámci žánru – autobiografie - hovoríme o zaujímavo napísanej knihe. Je iná a to ju zrejme robí kontroverznou.
Ako život každého smrteľníka, aj ten knižný - Hrycov - plynie poporiadku, postupne, chronologicky. Spomienky na detstvo, mladosť, krivda, lásky, nelásky, prvé či posledné, Nová scéna... ale aj smrť. Hryc emotívne zaznamenáva otcovu nevyšetrenú smrť a nečakané úmrtie vlastného syna.
„Susedské spolunažívanie s komunistami, rozlúčka s VPN a odchod z HZDS. Neuveriteľný príbeh Rádia Twist, legendárna nahrávka telefonátu medzi ministrom vnútra Ľ. Hudekom a I. Lexom o únose prezidentovho syna – to všetko odhaľuje Inventúra, osobné a zároveň verejné zúčtovanie doložené dobovými dokumentmi a autentickými fotografiami.“ (Slovart)
Formálna koncepcia knihy je zaujímavá. Pozitívne možno vnímať vhodne zvolenú formu knižného „Obsahu“. Život autora - jeho kapitoly - sú označené rozmedzím rokov, čo pomáha čitateľovi v lepšej orientácii v samotnej biografii. Použité fotografie sú hodnoverné, korešpondujú s obsahom, text značne dopĺňajú po vizuálnej stránke, no v prvom rade sú publikované na kvalitnom papieri, čím si zachovávajú aj výpovednú hodnotu.
S knihou sa neustále skloňuje, skloňovalo a zrejme aj bude skloňovať číslo 740. Ale zrejme len do chvíle, kým Andy Hryc niekedy niekde nespomenie osemdesiatku. 740 známych osobností, ktoré si „vzal do úst“ bez servítky. 80?... Údajne počet nepublikovaných strán jeho pôvodného rukopisu. Žeby námet na pikantnejšie pokračovanie?
Prerozprávanie života človeka, ktorý bol raz hore, raz dole a rozhodol sa vyložiť karty na stôl, či pamflet senzáciechtivého klebetníka? Autobiografie sú postavené na človeku, ktorý je centrom ich diania – na autorovi. Preto je to AUTObiografia. A každý názor, či už spisovateľa alebo kritika, v sebe skrýva aspoň zrnko subjektivity. Racionálne premýšľajúci človek tak berie jedného aj druhého s nadhľadom.
Viac o knihe Inventúra od Andyho Hryca sa dozviete v internetovom kníhkupectve.
