Lásky jednej smutnej krásky

Niektoré bytosti ženského pohlavia sa stretávajú so záujmom mužov od útleho detstva. Spolužiaci im nosia žuvačky, píšu lístočky, čakajú na ne pred domom...

A takto sa to v ich živote ťahá až dokonca. Mnohé z obdivovaných sa vydávajú ešte aj  v domoch dôchodcov.

Jana, hlavná postava tohto románu, odhalí celý svoj láskový život, ktorý teda nebol vôbec pokojný. Prežívala dni plné nehy, napätia, smútku, vyčkávania...I napriek tomu, že fungovala s najrôznejšími frajermi, zamiluje sa do nie najvýnimočnejšieho človeka, vydáva sa za neho a román pokračuje. Románikmi.

Román LÁSKY JEDNEJ SMUTNEJ KRÁSKY vás určite chytí za srdce a možno sa v ňom aj nájdete!

O autorke:

Ivana Havranová vyštudovala  Filozofickú fakultu Jána Amosa Komenského, odbor žurnalistika. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii Smena, Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac, ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží.  Po revolúcii založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem rôznych časopisov. Napríklad Maxisuper, Fiškál, slovenský Bulvár, Lišiak...

Autorka žije a tvorí v Bratislave.

Ukážka

Dušan kráčal násypom, už vari po stý raz obdivoval divoké vŕby, nepokosenú trávu, slivkami obsypané stromy.
Odrazu začul ženský krik. Prenikol mu do uší ako ostrá žiletka a on, rozvážny mladý muž, spanikáril. Nevedel presne, odkiaľ zúfalé volanie prichádza. Vietor si ho pohadzoval zo strany na stranu, zo smeru na smer. Dušan naťahoval uši, ako vládal.
Medzi kríkmi, kúsok od koryta rozbláznenej vody, trochu skrytý, trochu nie, zazrel holý zadok. Veľký ako pec na chleba, opálený, ako chlebová kôrka.
Spod zadku vytŕčala noha.
Noha inej osoby.
Rozbehol sa za sprievodu zúfalých výkrikov dole násypom, dobehol k chlapovi, odtrhol jeho obrovské telo od kričiaceho dievčaťa a obrátil si ho tvárou k sebe.
Starý Hladký.
Hovorilo sa o ňom, že nie je v poriadku, že obťažuje mladé dievčatá a ženy, nikdy tomu však neveril.
Iba mladosť a kondícia umožnili Dušanovi stať sa víťazom nad týmto nenásytným silným chlapom. Jeho veľké, opálené telo sa trepalo vzrušením, oči podliala krv.
Inžinier mu zopár naložil. Po tretej rane do žalúdka sa muž snažil nadýchnuť, chvíľu sa ale nedarilo. Inžinier ho sotil do vysokej trávy, medzi drobné žlté kvety.
A zohol sa k dievčaťu.
Triasla sa ako krehké vtáča v mraze, nevyriekla jediné slovo.
Plakala, vzlykala, dlaňami si skrývala tvár.
Sadni si a obleč sa, povedal jemne inžinier a diskrétne sa otočil k Hladkému.
Ešte stále si držal žalúdok
Dievčina sa horko-ťažko pozbierala, postavila na nohy, slzy a pach tela násilníka si rozotrela po tvári v presvedčení, že sa utiera.
Urobil ti niečo? spýtal sa Dušan a premýšľal, ako to vyrieši.
Neurobil, lebo ste prišli, povedala vzlykajúc.
Tak poď, pôjdeš domov. A starého beriem na políciu, rozhodol v jednej chvíli. Dievča sa na neho vďačne pozrelo.

-reklamná správa-