Žiadne hranie sa s kamarátkami, žiadne školské divadlo, žiadny televízor ani počítačové hry. Na prvom mieste škola, hudobný nástroj a poslušnosť. A keď tá chýba, nastupuje trest. Napríklad v podobe hladu. Približne takto možno zhrnúť výchovu americkej autorky čínskeho pôvodu Amy Chua.
Niežeby to znamenalo, že svoje dve dcéry nemiluje. Skôr naopak. V mene lásky ich chce pripraviť na budúcnosť a dať im zakúsiť na vlastnej koži, že keď sa budú dostatočne snažiť, dokážu čokoľvek. Ale kým žijú pod jej strechou...
Čítať Bojovú pieseň tigrej matky (preklad Z. Demjánová; Premedia Group 2013) znamená nevyhnutne zaujať postoj k označeniu „najkontroverznejšia kniha roku 2011“. Nie všetky spisovateľkine metódy sú totiž akceptovateľné. Najmä nie v spoločnosti, ktorá kladie dôraz na slobodu dieťaťa a jeho práva. Hoci isté pasáže čitateľom (alebo skôr čitateľkám) zdvihnú adrenalín, skúste si úprimne odpovedať: Neľutovali ste niekedy, že vás rodičia viac nenútili chodiť do ZUŠ-ky? Že na vás nepritlačili s angličtinou či spoločenskými tancami? Netvrdím, že dieťa má mať o program postarané každú minútu svojho života. Asi sa však nehovorí nadarmo, že čo sa v mladosti naučíme, v starobe akoby sme našli. Samozrejme, ak je rodičovský nátlak primeraný.
Napriek všetkému nežije Amy Chua v izolovanom svete vlastnej domácnosti. Uvedomuje si, že svojou výchovou vybočuje z radu, a skôr či neskôr si musí odpovedať na otázku, či to všetko naozaj robí kvôli dcéram alebo – kvôli sebe. Zatiaľ čo jej manžel Jed pôsobí pomerne pasívne, minimálne o jednej z dcér to povedať nemožno. Hranica znesiteľnosti matkiných metód sa totiž posúva úmerne s túžbou robiť v živote aj niečo iné. Podarí sa však mladej rebelke dohodnúť s neústupnou mamou? Nechajte sa prekvapiť...
Slovenský preklad Bojovej piesne tigrej matky vychádza dva roky po uverejnení originálu. Dalo by sa teda predpokladať, že snaha vydať ho čo najrýchlejšie nezohrávala kľúčovú úlohu. Napriek tomu by textu pomohla dôslednejšia redakcia, ktorá by odstránila prejavy vplyvu anglického originálu – a tých je v knihe hojne. Aj bez porovnania s pôvodným textom je zrejmé nadbytočné používanie privlastňovacích zámen a krstných mien, preberanie anglických syntaktických štruktúr a väzieb či doslovnosť – najvýraznejšia v inštrukciách, ktoré autorka dáva dcére Lulu k hre na husliach. Opäť sa potvrdzuje, že redakcia je rovnako dôležitá ako preklad.
Eva Bubnášová
Ďalšie recenzie nových kníh nájdete v Knižnej revue 14/15 (vychádza 10. júla)!
