BRATISLAVA – Nenechajte si ujsť strhujúci psychologický krimi triler Slzy anjela, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Fragment minulý týždeň 18. 6. 2013. Príbeh plný napätia, nezodpovedaných otázok a skrytých tajomstiev priblíži pohľad na svet mladých ľudí a problémov, s ktorými sa stretávajú.
Šestnásťročná Flora, hlavná hrdinka príbehu je normálne dievča, priemerná žiačka, obľúbená, má frajera a práve nacvičuje muzikál. Všetko v jej živote vyzerá byť usporiadané, až do okamihu, keď ju nájdu dobodanú na drevenom ostrovčeku pre plavcov uprostred jazera.
V tej chvíli sa všetko v jej živote zmení. Je podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a začne sa vyšetrovanie, ktoré sa však čoraz viac zamotáva a vynárajú sa nové a nové otázky, na ktoré nikto nie je schopný odpovedať.
V novinách sa objavuje správa za správou, ktorá dokumentuje čin, ktorý sa stal. Z miestneho väzenia utiekol nebezpečný zločinec. Je práve on brutálnym páchateľom zločinu pri jazere?
Ak áno, prečo chcel Flore ublížiť? Ako je možné, že si Flora nič nepamätá?
Snaží sa vymazať tú strašnú noc zo svojho života alebo skrýva niečo temné vo svojej vlastnej duši?
Autorka Franziska Gehm predkladá čitateľom príbeh, ktorý poukazuje na to, ako ťažko sa niektorí mladí ľudia vyrovnávajú s problémami. Aké je ťažké vidieť mladému človeku do duše, keď on sám dokáže svoje trápenie dokonale skrývať pred svojím okolím, dokonca aj pred svojimi najlepšími priateľmi. Niektoré rozhodnutia a udalosti ich však môžu poznačiť na celý život.
Anotácia:
Existuje iba deň.
Minulá noc neexistuje.
Na drevenom ostrovčeku pre plavcov uprostred jazera našli dobodané dievča. Nikto netuší, kto mohol šestnásťročnej Flore tak ublížiť. Polícia objaví kopu stôp, no žiadna z nich nevedie k páchateľovi. Naozaj si Flora z noci, keď bola napadnutá, nič nepamätá? Alebo azda mlčí úmyselne?
Ukážka z knihy:
Strieborné ostrie sa nevinne lesklo v mesačnom svetle. Bolo krásne, dokonalé a mocné. Vznášalo sa nad ňou, s chladnou eleganciou, s krutým prísľubom. Nôž klesal ako v spomalenom filme, pretínal teplé, husté more čiernej noci. Bolo také pomalé, že pohlcovalo každý zvuk. Nemý výkrik.
Potom ju zasiahlo prvé bodnutie. Prudké. Hlboké. Plné nenávisti. Telo jej zaplavila horúca bolesť, dusila ju.
Nasleduje druhé... BODNUTIE, tretie, štvrté
BODNUTIE, BODNUTIE, BODNUTIE...
Stále hlbšie. Dlhšie. Brutálnejšie.
Teplá krv na chladnej koži. Pomaly si razí cestu ako smrtiaci had.
... BODNUTIE, BODNUTIE, BODNUTIE...
Už ich nepočíta. Nebráni sa. Je ako omámená. Existuje už iba bolesť. Oči má doširoka vytreštené, nič však nevidí. Blúdi hmlou. Ponáhľa sa, zarazí sa, zastane. Viečka sa jej chvejú. Objaví sa obraz. Ostrie je červené od krvi. Znesvätené. Poškvrnené. Výhražná, stále hladná čepeľ. Teraz sa však sťahuje späť, necháva ju na pokoji. Zatiaľ.
Ruku má zaťatú v päsť, kĺby má bledé ako nebožtík, odrazu sa uvoľní. Pokúsi sa zodvihnúť hlavu. Šiju má stuhnutú, akoby už bola mŕtva, vzdoruje tomu, brada sa jej trasie. Vidí svoje telo. Vidí svoju kožu. To, čím bola kedysi. Vidí krv. Vidí rany. Pokúsi sa ich objať pohľadom, ale ten obraz je príliš mocný. Klesne späť, zavrie oči. Ako záplava špendlíkov jej v hlave bodá jediná myšlienka:
Bože, aký zvrátený musí byť človek, ktorý urobí niečo takéto?
Hlava, paže, nohy, očné viečka, všetko oťažieva, mizne, odpláva. Chvíľu ešte vníma, potom sa ponorí do modrej temnoty a stratí sa v ničote.
Anotácia:
Niektoré dvere je lepšie nechať zatvorené. Stisnutie kľučky vás môže stáť život...
Nina si prenajme izbu v obrovskej starej vile, kde spoločne býva partia mladých ľudí. To, čo spočiatku vyzerá ako lákavé dobrodružstvo, sa však čoskoro zmení na nočnú moru. V jej izbe sa objavujú čudné veci a Nina má pocit, že ju stále niekto sleduje. Po veľkej párty nájde na chodbe mŕtvu priateľku svojho spolubývajúceho. Bola to skutočne samovražda? Alebo sa v dome ukrýva smrteľné nebezpečenstvo?
-Reklamná správa-
