Spisovateľ, prekladateľ a dramaturg Roman Brat (1957) má pestrý pracovný život. Ešte sa na pultoch kníhkupectiev poriadne neohriala jeho kniha pre mládež Druhé podanie (Forza Music), už vydal Divadielka z klobúka (SPN – Mladé letá) a zakrátko predstaví ďalšiu knižnú novinku pre deti, Ako naštvať Rimana (Forza Music).
Vaša vlastná literárna tvorba je pestrá, predsa v nej však prevládajú knihy pre deti a mládež. Čím vás oslovuje písanie pre túto kategóriu čitateľov?
Muži sú celoživotne malými chlapcami. Na hlave mám sivé vlasy, ale moja duša je mladá a hravá. Taká je aj moja tvorba pre deti. Šantivá, roztopašná, slobodná. Často sa ma pýtajú, či mi nerobí problémy z pozície môjho veku vcítiť sa do postáv detí a tínedžerov. Pravdupovediac, nerobí. Ako hovorím, často som možno detskejší a tínedžerskejší ako moji hrdinovia. A vlastne, prečo aj nie? Veď som ich stvoril a vymýšľam o nich celé príbehy! Na základe mnohorakej spätnej väzby viem, že sa deťom moje knihy páčia, takže dieťa vo mne asi funguje dobre.
V knihách pre mládež sa nevyhýbate chúlostivým témam. Váš posledný titul Druhé podanie otvára problém vyrovnania sa so smrťou a hľadania vlastného ja...
Kniha Druhé podanie je v mojej tvorbe ojedinelá. Je pre mňa a moju autorskú optiku zvláštna tým, že je veľmi vážna. Vo všetkých knihách pre deti a mládež sa totiž usilujem byť veselý, optimistický, humorne naladený. Ako autor túžim deti rozosmievať, baviť. Druhé podanie je iné: ťaživé, sčasti depresívne. Ale treba podotknúť, že som svojho čitateľa nenechal topiť sa v bahne problémov a dezilúzií. Aj v tomto príbehu nachádzam pre svojho hrdinu východiská, ktoré následne dodávajú knihe príchuť optimizmu.
Michal, hlavný hrdina Druhého podania, sa dostane na rázcestie, z ktorého je ťažké začať odznova. Aké posolstvo ste prostredníctvom knihy chceli odovzdať mladým čitateľom?
Každý sa môže potknúť. Dôležité je mať pri sebe niekoho, kto nám pomôže vstať a vie nás motivovať na ďalšej ceste. Michal je vrcholový športovec, a predsa sa v jeho živote vyskytnú okolnosti, ktoré ho privedú na pokraj priepasti. Táto kniha má byť okrem iného aj mementom pre dospelých, že drogy už nie sú len problémom vysokoškolákov a stredoškolákov, ale aj žiakov základných škôl! Nemali by podceňovať túto skutočnosť.
Vo vašich dielach pre deti a mládež vystupuje do popredia dôležitosť odvahy. Je to ten správny recept, ako prežiť neraz strastiplné obdobie detstva a dospievania?
Ktovie? Nezamýšľal som sa nad tým. Odvaha, rovnako ako láska, má mnoho podôb. Existuje veľa druhov odvahy. Myslím si, že skôr láska dokáže prekonávať prekážky tohto typu. Ak zatvrdnú detské srdcia pre nedostatok porozumenia a lásky, je zle. Potom už len hasíme požiar...
V knihe pre dospelých Miramar, s. r. o. otvárate tému svedomia a morálky. Traja priatelia, ktorých „zomelie“ život po divokých novembrových udalostiach, sa s novopečeným kapitalizmom vyrovnávajú po svojom. Kde ste našli inšpiráciu? Ovplyvnili porevolučné roky aj vaše vzťahy?
Po novembri 1989 boli takýchto a podobných tém plné ulice. Stačilo sa pozerať a počúvať. Nie všetci totiž zvládli nával slobody a demokracie. Podnikanie, túžba po majetkoch a moci zmenili mysle a charaktery ľudí tak, až to vyráža dych. Poznám prípady, keď sa celoživotní, veľmi dobrí priatelia začali nenávidieť pre peniaze. Pocit finančnej sily a chuť neobmedzene rozhodovať im „udreli na mozog“.
Nemenej dynamický a napínavý je aj váš predchádzajúci román pre dospelých, Pasodoble s prízrakmi. Opäť je akousi ústrednou témou boj dobra a zla, vlastného svedomia a bezohľadnosti okolia. Sú to vaše dominantné literárne či životné úvahy?
Pasodoble s prízrakmi je moja srdcová záležitosť. Téma o tom, kto sme, kam kráčame, čo všetko sme schopní urobiť pre svoju identitu, ľudskú i národnú, v čom tkvejú naše priority, čo je dôležitejšie: ostať samým sebou alebo splynúť s masami, pretože je to pohodlnejšie. Sú to vážne otázky a páčilo sa mi na ne hľadať odpovede.
Ako by ste z pohľadu autora porovnali písanie pre deti a pre dospelých? Ktoré z nich je vám bližšie, prípadne – ide vám niektoré z nich ľahšie?
Keď som podotkol, že sa mi páčilo hľadať odpovede na závažné otázky, minulý čas som nepoužil náhodne. Momentálne nepociťujem potrebu písať pre dospelých, úplne ma pohlcujú detské a tínedžerské témy. Mám ich plnú hlavu a ešte nejaký čas im budem venovať pozornosť. Deti sú pre mňa absolútnou prioritou. Celý život ma uchvacujú, myslím si, že im rozumiem, a usilujem sa prostredníctvom svojich kníh pozitívne vstupovať do ich myslí. Vnímam to ako svoje poslanie.
Diana Mašlejová
Celý rozhovor nájdete v Knižnej revue 3 (6. februára)!
- reklamná správa -
