E.M.Tatkin: Tatkinov nočník

Faktom zostáva nová kniha Tatkinov nočník, ktorá je zmesou esejí, poviedok, komiksu, výstrižkov, fotografii, spomienok; teda kombinácie, ktorá v dejinách našej literatúry nemá obdobu. Tatkin sa na bežné i čudné veci okolo nás díva s nadhľadom, s potmehúdskym úsmevom, ale najmä optimizmom.

Topky.sk vám spolu s internetovým kníhkupectvom BUX.sk prinesú úryvky z novinky Tatkinov nočník – dnes o internete a blogoch.

Internet

Vždy keď dávam deti spať, premýšľam, či ich mám „Uložiť" teda sejvovať, alebo „uložiť“  ako  otec, teda povedať im rozprávku (internetový maniak)

V jednej humoristickej relácii začiatkom deväťdesiatych rokov Štefan Skrúcaný mal svoj blok, kde jednotlivým slovám priraďoval svoj vlastný, svojský význam. Pamätám si, že k slovu internet priradil definíciu: „Strata známeho futbalového klubu v Rusku“. Priznám sa, že v tom čase mi táto definícia bola veľmi blízka, lebo som prakticky o internete nevedel takmer nič. Postupom času som bol nútený v práci používať počítač a dostal som sa aj k internetu. Dnes si neviem bez neho predstaviť svoj život. Internet je fenomén. Fenomén získavania informácii, fenomén odovzdávania informácii, fenomén nakupovania, kritizovania, vyjadrenia názorov, a tiež aj fenomén ovplyvňovania. Na internete hľadáme informácie, poučenie, zábavu, rozptýlenie, niekedy aj stratenú sebadôveru.

Všetci sa zídeme v jednej posteli (pôvodne myšlienka Brigitte Bardot, ale v inom význame). Keď som kedysi počúval tento hit od Roba Grigorova pomyslel som si, zase jedna hovadina. Omyl, ten chlapec bol jasnovidec, videl dopredu. Dnes sa jeho slová stávajú tvrdou realitou. Robo už vtedy tušil, čo spôsobí rozšírenie internetu. Celý svet chatuje a všetci sme sieťou spojení. Tá pomyselná posteľ je už realitou.

Kedysi sme sa hrali s guľôčkami, naháňali sme v parku baby, alebo radovali sa z nových texasiek, aby sme ich mali čím ohúriť. Dnes si na to spomínam a žasnem nad súčasnou mládežou, asi ako každá generácia, ktorá starne. Keď som prvýkrát, ako internetový analfabet čítal slovo chatovanie, mal som pocit, že sa hýbem niekde v oblasti trampských zážitkov spojených s chatovaním, prípadne stanovaním. Až neskôr, keď som sa pozrel do slovníka som zistil, že anglické slovo chat (vysl. čet) znamená klebetiť, z čoho vyplýva, že väčšinou by malo ísť o nezáväznú komunikáciu, spojenú s klebetením. Kúzlo chatu má niekoľko častí – anonymita, rýchlosť, interaktivita, možnosť výberu. Ak si to porovnáme s písaním listu obyčajným perom, tak je jasné prečo klesol počet listov na pošte. Môžem si vybrať z obrovského davu ľudí, v ktorom sa určite nájde aspoň jeden taký, s ktorým by som si posedel niekde v prítmí zafajčenej krčmy. Ja však sedím doma, nedbalo oblečený a neučesaný, s fotkou z maturitného tabla v profile na chate. Píšem o tom,  čo ma práve  napadne, môžem sa vydávať za koho chcem. Môžem si splniť aspoň virtuálne detské sny o tom, čím som chcel byť  (letec alebo smetiar). Nevýhoda je však v tom, že neviem, kto sedí na druhej strane. To môže byť aj osudné, a môže sa stať, že namiesto vyznávania lásky žene mojich tajných snov som spojený s dôchodcom, ktorý si chatovaním kráti čas medzi večerou a podaním klystíru. Pre niekoho, kto je príliš naivný, ide priamo o ohrozenie jeho psychického zdravia a pre toho druhého je to zase výhoda, že sa môže trochu zabaviť na jeho účet. Väčšinou chatuje jeden človek s jedným. Existuje však aj tzv. masový gruppen chat (obdoba gruppen sexu), kde spolu chatuje aj dvestopäťdesiat ľudí naraz. Anonymita chatu dodáva odvahu aj najväčším hanblivcom.

Na internete vždy nájdem čo hľadám, či už Elvisovu parochňu na E Bay, alebo ľudí ochotných čítať moje citové výlevy. Nájdem si aj nepriateľov a neprajníkov v rôznych  diskusiách pod článkom, nájdem kamarátov, o ktorých som ani netušil, že existujú. Virtuálne si nájdem všetko, čo človek potrebuje k životu – sex, peniaze, informácie, a pritom spoznávam myslenie iných ľudí. Keď už mám toho dosť, vypnem počítač a dám si v teple rodinného krbu pohár piva z chladničky. Som zase slobodný a môžem sa normálne  porozprávať s manželkou, čo bolo nové v robote.

Inzerát v denníku:

Mladým ženám vo veku od 18 do 28 rokov ponúkame jedinečnú možnosť zarobiť si peniaze na internete chatovaním so zahraničnými klientmi. Všetko, čo k tomu potrebujete, je patričná jazyková výbava (znalosť cudzích jazykov). Sexchat je už na svete!.

Blogológia

Blogger je človek, ktorý píše články a zverejňuje ich na svojej webovej stránke. Keď si niekedy pozerám tieto články, skoro všetky majú spoločné črty (česť výnimkám). Od naprosto nesúvisiacich výkrikov a komentárov síce k veci, ale k inej, na akú je zameraný blog, veľa osobných urážok až po výlevy, keď slabší jedinci upadajú do mdlôb pri predstave, že niečo také môže byť jeho spoluobčan. Ako čitateľ ich vnímam, že sú to ľudia často bez pozitívneho myslenia, ktorí vo všetkom hľadajú problémy. Málokedy napíšu  „pekný článok”, ale často sa zaoberajú zbytočnou kritikou. Azda sa to časom zmení. Je tu určite veľa výborných bloggerov, ale bohužiaľ aj takých, ktorých som spomínal. Úspešní bloggeri môžu mať pri dnešnom boome tohto fenoménu  slušnú čitateľskú základňu. Dokonca niektorí sú aj slávni. Napriek subjektívnym názorom, ktoré v bloggoch prevládajú, čitatelia sa časom stotožnia s myšlienkami bloggera a svojmu guru uveria takmer všetko. Túto dôveru nenápadne začína zneužívať reklama. Reklama preniká všade, prakticky niet pred ňou únik. Z tohto ohľadu môže mať úspešný blogger pozoruhodnú moc (i peniaze). Paradoxne, napriek  subjektivite blogov, ich čitatelia považujú za dôveryhodnejšie zdroje informácií ako oficiálne média. Viac mi imponujú pivniční bloggeri, majú svoj charakter, síce ma neovalí titulkový zaplatený transparent, že „aha, čítaj" ale aspoň je to zaujímavé čítanie. Keď niečo napíšu, vedia o čom to je. O fenoméne bloggov sa začína dosť písať. Pomaly, po nesmelých začiatkoch sa začína vytvárať nový vedný odbor – Blogológia ako odvetvie filozoficko-výzkumníckeho smeru Ohovnológie. Blogológom sa stáva väčšinou skúsený blogger, ktorý sa dokáže zorientovať v spletitých pojmoch blogológie. Dokonca sa údajne chystá založenie Asociácie Bloggerov Slovenska (ABS), podobnosť skratky s brzdným systémom je čiste náhodná. Ale niekedy pribrzdiť by nezaškodilo. Motto ABS: Kvalitou blogov k zvýšeniu kvality nášho života!

Stanem sa zrejme bloggerom, kašlem na písanie kníh. Sú s tým len problémy. Od dlhého sedenia za počítačom sa mi hlási zlatá žila, vydavateľ neplatí honoráre a čitatelia ma neustále otravujú s upozorňovaním na nepresnosti v mojich knihách. Kašlem na to, začnem písať blogy. Môžem napísať ľubovoľnú hovadinu a prečíta si ju minimálne dvesto až tristo ľudí. Ak by som  písal knihy, prečíta si to iba  zopár skalných, ak by som to písal do tlačených médií, nemusí to čítať nikto, len redaktor a kôš na papier a ak by som to vykrikoval na ulici, dostanem pokutu. Teším sa na svoju bloggerskú kariéru. Zlepší mi to kvalitu života.

Viac o knihe Tatkinov nočník nájdete v internetovom kníhkupectve BUX.sk

-reklamná správa-