Práca Jaroslava Rezníka Túry do literatúry je opusom. Toto slovo sa, žiaľ, zvykne v ostatných desaťročiach často nadužívať. Listujúc vyše šiestimi stovkami textom aj obrazom bohato nasýtených strán druhého, značne rozšíreného vydania knihy nám ale nedá, než pripomenúť, že meno starogréckeho mesta Opus sa už v rímskom období antiky prenieslo do latinčiny, aby označovalo nielen murivo, ale aj dielo.
Ako monumentálne dielo – opus - sa postupom času začal vnímať najmä výtvor hudobný. Napríklad koncert desiatok členov orchestra vystupujúceho pred stovkami poslucháčov vytvárajú v mysli všetkých zúčastnených to pravé prežitie významu slova opus. Natíska sa preto korektná otázka: čie dielo sú Túry do literatúry? Jaroslava Rezníka? Odpovedáme, že nielen. Dôvodom tohto tvrdenia je, že čítajúc si knihu nadpísanú Rezníkovým menom nám zároveň neprislúcha iné, než vyjadriť obdiv a úctu ľuďom, ktorí kedy boli tvorcami literárnych textov. Dozaista, nebyť ich, nemohli by sme sa spolu s Rezníkom vydať po stopách prozaičiek a prozaikov, poetiek a básnikov v našich dedinách, mestečkách i mestách. Kráčajúc po miestach, ktorými kedy prešiel hoci len mierny vánok slovesného umenia, sa nechávame unášať vlastne ďakovným listom autora adresovaným všetkým majstrom slova a ich neodmysliteľným náprotivkom, čitateľom. Asociácia s opusom tak má viaceré možné príčiny. Autorky a autori textov umeleckej literatúry, literárni kritici a teoretici, literárni historici, odborní aj laickí čitatelia, tí všetci sa spolu stretávajú v akte recepcie textu. Bez ich vzájomnej súhry, bez partitúry, ktorú spolu vždy a znovu píšu berúc do ruky pero a papier, ceruzku a knihu, možno s nočnou lampou nad klávesnicou, kladúc si na nos okuliare, bez toho by symfónia s názvom Túry do literatúry nikdy vzniknúť nemohla. Je výsledkom dlhoročnej námahy, mravčieho úsilia Jaroslava Rezníka. Priam ako archeológ a detektív v jednom odhalil spod sutín zabudnutia pamiatku mnohých miest spojených s tvorivým géniom. A preto, až budete mať chuť spoznať literárne Slovensko, pozrite si Rezníkovu knihu. Lazy, kopanice, rázovité dediny, mestečká, mestá a regióny cez osudy tvorcov okrem zemepisných súradníc nadobudnú aj tie umelecké a dejinné.
Azda netreba pátrať po spisovateľských menách, ktoré v knihe absentujú, či náročky hľadať nedostatky, ak sa do prechádzok po literárnych stopách Slovenska nedostala vaša obec. Určite sa v takomto úctyhodnom objeme informácií nájdu biele miesta. Ale, nazdávam sa, pravým zámerom titulu Túry do literatúry je čosi iné. Ukázať kultúrne bohatstvo, budovať kultúrnu pamäť všetkých súčasníkov a vrátiť ich k prameňu: ku knihám samým. V tom je skryté tajomstvo vyznania, ktoré Túry do literatúry predkladajú čitateľovi.
Peter Mráz
Recenzie aktuálnych kníh nájdete v Knižnej revue 20 (vychádza 3. októbra).
- reklamná správa -
