Deti a jedlo...nuž, niekedy nás vedia poriadne prekvapiť. Matky sa neraz modlia, aby ich deti raz pochopili, že v živote existujú aj iné veci ako biely chlieb, oranžový syr a cestoviny. Jill Smoklerová, ktorá sa preslávila blogovaním o rodičovstve a trampotách matky, vie veľmi dobre, čoho sú deti schopné.
Ostatné mamičky napísali na jej stránku svoje zážitky, z ktorých občas vstávajú vlasy dupkom. Vo vydavateľstve Noxi práve vychádza jej hit Spoveď šialenej matky, z ktorého vám Topky.sk prinášajú exkluzívne ukážky.
Na svete sú dva typy matiek: Tie, ktoré varia jedno zdravé jedlo pre celú rodinu a spolu ho aj zjedia, a tie, ktoré varia jedlo prispôsobené pre detské jazýčky a jedno normálne jedlo pre dospelých. Nemalo by byť sporné, ktorý prístup je správny. Malo by to byť zrejmé. Čo sa mňa týka, je to dúfam jasné, že som matkou, ktorá varí jedno zdravé, vyvážené jedlo plné proteínov, zeleniny a škrobov a celá moja rodina ho zje bez toho, aby sa čo len trošku sťažovali...
Úprimne, vždy som chcela byť takou matkou. Takou, akou som v jednom z mojich paralelných svetov, matkou, ktorá nie je závislá od kofeínu, cvičí a denne sa sprchuje. V realite mojim deťom pripravujem večeru, ktorá obsahuje len veci, o ktorých viem, že ich zjedia a nebudú sa sťažovať (a len pre vašu informáciu nebola som cvičiť od strednej školy a väčšinou sa nestíham osprchovať, ale to ste si už asi domysleli). Stala som sa matkou, ktorá sa prispôsobila potrebám a nárokom svojich detí a varím najmä to, čo som nikdy variť nechcela.
Ale na moju obranu, nebolo to tak vždy. Keď boli deti menšie, boli ochotné vyskúšať aj nové jedlá a tešili sa z toho. Lososa! Špenát! Grapefruit! Mrlík voňavý! Ružičkový kel! Až do dvoch rokov moje deti zjedli všetko, čo som im položila na tanier a ľutovala som matky, ktoré robili sendvič so syrom na raňajky, obed aj večeru.
Krátko po tom, ako Lily oslávila druhé narodeniny, sa to stalo. „Nech sa páči“, povedala som Lily, keď som jej predkladala tanier zapečenej červenej repy s kozím syrom, jedno z jej najobľúbenejších jedál. „Fuj“, povedala a silno odtlačila tanier. „To je hnusné.“ Najskôr som si myslela, že to bola náhoda. Myslela som si, že len nemá náladu, to sa z času na čas môže stať každému. Následne však odmietla zjesť zeleninové lazane či rybu so sladkými zemiakmi, ktoré som jej naservírovala.
V zúfalstve som na ňu skríkla „Tak čo chceš?“, „Čo sa deje?“ jej oči sa rozžiarili. „Grilovaný syr“, odpovedala bez zaváhania. „To je to, čo chcem.“ Spomenula som si, že to jedla deň predtým v herni a tam sa to celé pokazilo. Najbližší rok jediné jedlo, ktoré ju dokázalo potešiť, bol biely chlieb s niečím, čo sa podobalo na syr.
Spovede matiek:
Moje deti jedia na obed každý deň to isté. Som si istá, že ich učitelia si myslia, že som hrozná matka.
Sladkosti jedávam zásadne zamknutá na záchode, len aby som sa nemusela deliť so svojimi deťmi.
Jediné, čo sú moje deti ochotné zjesť, sú špagety so syrom. Nepreháňam.
Keď môj syn odmietne niečo zjesť s odôvodnením, že to vyzerá zvláštne, mám chuť pichnúť si vidličku do oka. Preboha, veď to je kukurica.
Keď ma moje trojročné dieťa objaví jesť tajné zásoby M&M’s cukríkov a opýta sa ma, čo to je, vždy odpoviem, že brokolica.
Viete čo je horšie ako deti odmietajúce jesť zeleninu? Otec, ktorý im ide príkladom.
Moje deti sú ochotné zjesť zo zeleniny len kečup.
Prečítajte si ďalšie spovede z knihy Spoveď šialenej matky.
-reklamná správa-
