Predseda Slovenskej národnej koalície Víťazoslav Moric
Rozhovor s predsedom Slovenskej národnej koalície - slovenská vzájomnosť Víťazoslavom Moricom vznikol v rámci projektu Infovoľby, ktorý tlačová agentúra SITA realizuje v spolupráci s občianskym združením Memo 98, odpovedali predsedovia strán alebo volební lídri na rovnaké otázky, ktoré súviseli s hlavnými volebnými programovými cieľmi ich politických subjektov.
Ktorý politický subjekt je pre vás po voľbách prijateľný na spoluprácu, ktorý nie?
Na spoluprácu sú prijateľné pre nás všetky politické subjekty, ktoré nie sú šovinistické, nacionalistické, ale ktoré sú vlastenecké a pronárodné. Ak by sme sa dostali do parlamentu až potom sa ukáže. SMK to je fašizoidná, nacionalistická, iredentistická strana, ktorá na Slovensku nemá opodstatnenie, aby existovala.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
Tento medveď chodí ešte po lese a my hovoríme o jeho koži. Nie sme v pozícii, aby sme hovorili o vláde. Odborníkov by sme však dokázali ponúknuť v prvom rade na životné prostredie, oblasť regionálneho rozvoja. Práve preto, že dnes toto ministerstvo ožobračuje sever Slovenska a všetky peniaze dáva na juh, hlavne obciam, kde prevažná väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. Tretia oblasť je ministerstvo školstva. To musí riadiť Slovák, slovenský vlastenec a nie Maďar. To je neprípustné.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Vzdelávanie, výchova musia byť absolútnou prioritou štátu, a preto štát musí na seba zobrať zodpovednosť aj za vzdelávanie aj za výchovu. Len vzdelaný národ prežije. Treba jasne definovať pozíciu školy, výchovy a vzdelávania v spoločnosti. Občan si platí školu cez dane, a preto musí mať nárok na kvalitné vzdelávanie. Kvalitné vzdelávanie znamená aj školy s kvalitnými pedagógmi, ktorí si nemusia privyrábať druhou prácou, aby mohli slušne žiť, aj školy s kvalitnými učebnými pomôckami namiesto muzeálnych typov, ale aj školy bez latrín a zatekajúcich striech. Kvalita znamená, že školy musia deti učiť, učiť sa a nie iba učiť ich, ale kvalita tiež znamená využívanie škôl aj po vyučovaní na inú činnosť pod dozorom pedagógov.
Pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je potrebné vytvoriť podmienky, aby sa mohli pripravovať na vyučovanie v popoludňajších hodinách v školách, kde budú mať učebnice, zošity a iné učebné pomôcky. Práve na týchto aktivitách a nie len na dochádzke do školy musí závisieť aj poskytovanie sociálnych dávok. Na druhej strane práve medzi takýmito deťmi sú mnohokrát mimoriadne nadaní a usilovní žiaci. Je potrebné zrušiť nezmyselnú politiku rušenia štátnych škôl na úkor súkromných a cirkevných a u týchto posledne menovaných zvýšiť náročnosť kritérií na ich zriaďovanie.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Nie sme za spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Minulý minister tvrdil, že sa to dá riešiť pôžičkami. To je, akoby som dieťaťu, ktoré sa učí chodiť zlomil nohu a požadoval by som od neho, aby začalo chodiť. V tom, že študent má ísť do života s pôžičkami bolo vidieť paranoju bývalého ministra školstva Martina Fronca. To nemôže navrhnúť normálny človek.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Za 60 percent občanov platí poistné štát. Sú to ľudia pred alebo poproduktívnom veku. To znamená deti a dorast a starí ľudia. To sú ľudia, ktorí vlastne vyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Platby štátu na nich pritom predstavujú len jednu polovicu toho, čo by to skutočne potrebovalo. Teda na najnáročnejšiu skupinu z hľadiska zdravotného poistenia prispieva štát, ale len jednou polovicou z toho, čo má platiť. To znamená celý systém je zle nastavený. Potom dochádza k takým smiešnostiam, ako napríklad platby 20 korún za recepty, za návštevu lekára. Tá chýbajúca druhá polovica sa potom nahrádza takýmito spôsobmi. Štát by mal teda odvádzať za svojich poistencov plnú sumu.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Súčasný sociálny systém je zbytočne komplikovaný, keďže obsahuje niekoľko desiatok dávok a stáva sa pre mnohých občanov doslova neprístupný, pretože sa nemajú ako dostať k informáciám. Samotní úradníci majú s tým problém, ktorý sa odráža na dĺžke vybavovania. Sociálny systém je tvorený doslova pod tlakom aj odborov aj zamestnávateľov, ale hlavne pod nesmerným tlakom politikov, ktorí si pred voľbami prihrievajú svoju predvolebnú polievku. Niekedy i nevykonateľnými návrhmi. Len politický hochštapler môže sľubovať pridelenie bytu novomanželom pri narodení dieťaťa. Viete si predstaviť prideľovanie bytov podľa tohto kľúča v niektorej nelegálne postavenej cigánskej osade? Systém je nie len netransparentný, ale aj drahý a nemá jasnú koncepciu. Náš návrh sociálnej politiky prehodnotí, zjednoduší a spriehľadní sociálny systém tak, aby bol efektívny a adresný. Jednoznačne budeme proti tomu, aby sociálne dávky dostávali ľudia, ktorým sa nechce pracovať.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Dnes je úplne evidentné, že sa rozdiely v úrovni rozvoja regiónov na Slovensku prehlbujú. Príčiny sú v absencii regionálnej politiky v predchádzajúcom období a tiež v jej nedocenení v súčasnosti. Zaostalosť regiónu je vážnou ujmou nielen na jej obyvateľoch a ekonomike, a nie je len záležitosťou vnútroregionálnou, ale je vecou celej krajiny.
Rýchlejšie vyrovnávanie medziregionálnych rozdielov je možné v podstate zabezpečiť dvoma spôsobmi:
1. Štát musí dofinancovať tie kompetencie, ktoré prešli pri reforme verejnej správy na regionálnu samosprávu
2. Štát musí zabezpečiť urýchlené vybudovanie infraštruktúry, pretože bez modernizácie železničnej, cestnej a leteckej dopravy, bez logistického zabezpečenia rozvoja priemyslu a služieb nepríde do zaostalých regiónov ani zahraničný podnikateľ, ani podnikatelia z iných oblastí Slovenska.
Keď sa hovorí o vstupe nového zahraničného kapitálu ku nám, treba si uvedomiť, že zahraničný kapitál si v tuzemsku ako zamestnancov vyberá menej kvalifikovanú pracovnú silu. Vysokokvalifikovaných ľudí si dovezie so sebou. Aj preto nám odchádzajú vysokokvalifikovaní ľudia do zahraničia.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Je potrebné, aby sa každý rok znížila DPH vždy o 1 % na úroveň 15 %. Ďalej treba veľmi rýchlo rozhodnúť o minimalizácii daní na základné potraviny a na knihy. Dôležité je zrovnoprávniť daňový systém. Cudzinec nemôže byť v našom štáte v oblasti daní nadčlovek, ktorý nebude platiť dane. Slovensko bolo odjakživa zaujímavá krajina v centre Európy. Je križovatkou ciest. Nie je jediný dôvod, prečo by mali byť zahraniční podnikatelia zvýhodňovaní.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní? Ako by ste riešili tento problém?
Je potrebné zvážiť, či systém hodnotenia sudcov je dobrý. Či sa vzhľadom na ich bodové ohodnotenie nepreferujú jednoduché veci a nepresúva sa agenda na zisk čo najväčšieho počtu bodov a potom niektoré zložitejšie veci stoja. Je potrebné zlepšiť riadiacu prácu v rezorte a teda aj kontrolnú činnosť a tiež prácu sudcov doma. Ak nemá sudca výkony na pracovisku, nemôže pracovať
Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?
Pokiaľ sa týka vnútornej bezpečnosti, máme. A účinné. Pokiaľ sa týka vonkajšej bezpečnosti, zaoberáme sa otázkou, či Slovensko potrebuje armádu, pretože Slovenská armáda nebola doteraz nikdy účinne použitá. Ministra Jána Siteka vítala v Mexiku čestná jednotka, ktorá mala 36 000 mužov. Celá armáda Slovenskej republiky mala vtedy o 1000 mužov menej. Naši vojaci sú dnes umiestnení v medzinárodných vojenských misiách. Jeden vojak nás stojí za rok do 2 miliónov SK, pritom však nemáme pár korún , aby sme postavili záchod namiesto latríny v základnej škole. Len pre zaujímavosť, keď sme vstupovali do NATO, všetci si pamätáme, koľko bolo rečí o obchodovaní v oblasti špeciálnej techniky z NATO. Teraz znie otázka - koľko našich firiem urobilo takýto obchod?
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe? Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Máme neefektívny a prebujnený štátny aparát, ktorý doslova prejedá peniaze bez úžitku. Naša strana navrhuje urobiť audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy. Keďže v rámci reformy verejnej správy veľa kompetencií prešlo na krajské úrady, obvodné úrady, obce a VÚC, je len logické, že nie je potrebné toľko ústredných orgánov štátnej správy s obrovským počtom úradníkov. Dnes je úplne jasné, že systém 8 krajov a 79 obvodov nie je pre Slovensko vhodný. Jednoznačne sa treba vrátiť k systému 3 krajov + Bratislava a v rámci nich vytvoriť potrebný počet žúp - 16 až 18 s právomocami dnešných obvodov. Takéto rozdelenie je potrebné aj preto , že naše terajšie malé kraje nie sú dostatočne silné pri rokovaní s oveľa väčšími partnermi zo zahraničia.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Nie sme s ňou spokojní. Podľa nášho názoru je príliš jednostranná. Hoci sme členmi EÚ, je zameraná na USA. V dôsledku toho sme stratili pre rozvoj slovenskej ekonomiky dôležité trhy v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, najmä v Ruskej federácii. Toto možno považovať za poškodenie ekonomických záujmov SR. Navyše sa tak stalo v čase, keď sa na tieto trhy tlačili iné krajiny, najmä USA. Zahraničná politika malého štátu, ako je Slovenská republika je predovšetkým umením a schopnosťou ochrániť vlastnú krajinu pred ovládnutím zvonka. Vstupom do EÚ za každú cenu sa z prostriedku stal cieľ. Vstupom sme stratili energetickú bezpečnosť, keď sme súhlasili s odstavením jedného bloku v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, pričom každému odborníkovi na energetiku bolo jasné, že v EÚ je nedostatok energetických zdrojov. Prijatím likvidačných podmienok pre našich poľnohospodárov a výpredajom prirodzených monopolov do zahraničia - SPP, Energetické rozvodné závody, Elektrárne - ako aj uprednostňovaním zahraničných podnikateľov pred domácimi sa vytvorili podmienky pre ovládnutie našej vlasti zvonka. Podľa nášho názoru náš štát potrebuje vyváženú zahraničnú politiku, ktorá bude predovšetkým obhajovať jeho vlastné záujmy, i keď nepriamo. Obhajoba cudzích záujmov sa nám nikdy ako štátu neoplatila.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Je úplne jasné, že ak sme v EÚ, dôsledok musí byť eurozóna. Ako každý vstup niekoho niekde aj vstup do eurozóny má svoje výhody, hlavne pre podnikateľov a v oblasti cestovného ruchu a má aj svoje nevýhody, keďže Slovensko sa tým vzdá separátnej menovej politiky, ktorou môže ovplyvniť ekonomiku Slovenska. Myslím si, že výhody prevyšujú nevýhody. Ale rozhodnutie o tom, aby Slovensko vstúpilo v určitom a určenom čase, teda v r. 2009 do eurozóny, je politické rozhodnutie. Slovensko by malo vstúpiť do eurozóny vtedy, keď bude na to pripravené. Myslím, že v r. 2009 Slovensko nebude na to pripravené.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
Na spoluprácu sú prijateľné pre nás všetky politické subjekty, ktoré nie sú šovinistické, nacionalistické, ale ktoré sú vlastenecké a pronárodné. Ak by sme sa dostali do parlamentu až potom sa ukáže. SMK to je fašizoidná, nacionalistická, iredentistická strana, ktorá na Slovensku nemá opodstatnenie, aby existovala.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
Tento medveď chodí ešte po lese a my hovoríme o jeho koži. Nie sme v pozícii, aby sme hovorili o vláde. Odborníkov by sme však dokázali ponúknuť v prvom rade na životné prostredie, oblasť regionálneho rozvoja. Práve preto, že dnes toto ministerstvo ožobračuje sever Slovenska a všetky peniaze dáva na juh, hlavne obciam, kde prevažná väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. Tretia oblasť je ministerstvo školstva. To musí riadiť Slovák, slovenský vlastenec a nie Maďar. To je neprípustné.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Vzdelávanie, výchova musia byť absolútnou prioritou štátu, a preto štát musí na seba zobrať zodpovednosť aj za vzdelávanie aj za výchovu. Len vzdelaný národ prežije. Treba jasne definovať pozíciu školy, výchovy a vzdelávania v spoločnosti. Občan si platí školu cez dane, a preto musí mať nárok na kvalitné vzdelávanie. Kvalitné vzdelávanie znamená aj školy s kvalitnými pedagógmi, ktorí si nemusia privyrábať druhou prácou, aby mohli slušne žiť, aj školy s kvalitnými učebnými pomôckami namiesto muzeálnych typov, ale aj školy bez latrín a zatekajúcich striech. Kvalita znamená, že školy musia deti učiť, učiť sa a nie iba učiť ich, ale kvalita tiež znamená využívanie škôl aj po vyučovaní na inú činnosť pod dozorom pedagógov.
Pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je potrebné vytvoriť podmienky, aby sa mohli pripravovať na vyučovanie v popoludňajších hodinách v školách, kde budú mať učebnice, zošity a iné učebné pomôcky. Práve na týchto aktivitách a nie len na dochádzke do školy musí závisieť aj poskytovanie sociálnych dávok. Na druhej strane práve medzi takýmito deťmi sú mnohokrát mimoriadne nadaní a usilovní žiaci. Je potrebné zrušiť nezmyselnú politiku rušenia štátnych škôl na úkor súkromných a cirkevných a u týchto posledne menovaných zvýšiť náročnosť kritérií na ich zriaďovanie.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Nie sme za spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Minulý minister tvrdil, že sa to dá riešiť pôžičkami. To je, akoby som dieťaťu, ktoré sa učí chodiť zlomil nohu a požadoval by som od neho, aby začalo chodiť. V tom, že študent má ísť do života s pôžičkami bolo vidieť paranoju bývalého ministra školstva Martina Fronca. To nemôže navrhnúť normálny človek.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Za 60 percent občanov platí poistné štát. Sú to ľudia pred alebo poproduktívnom veku. To znamená deti a dorast a starí ľudia. To sú ľudia, ktorí vlastne vyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Platby štátu na nich pritom predstavujú len jednu polovicu toho, čo by to skutočne potrebovalo. Teda na najnáročnejšiu skupinu z hľadiska zdravotného poistenia prispieva štát, ale len jednou polovicou z toho, čo má platiť. To znamená celý systém je zle nastavený. Potom dochádza k takým smiešnostiam, ako napríklad platby 20 korún za recepty, za návštevu lekára. Tá chýbajúca druhá polovica sa potom nahrádza takýmito spôsobmi. Štát by mal teda odvádzať za svojich poistencov plnú sumu.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Súčasný sociálny systém je zbytočne komplikovaný, keďže obsahuje niekoľko desiatok dávok a stáva sa pre mnohých občanov doslova neprístupný, pretože sa nemajú ako dostať k informáciám. Samotní úradníci majú s tým problém, ktorý sa odráža na dĺžke vybavovania. Sociálny systém je tvorený doslova pod tlakom aj odborov aj zamestnávateľov, ale hlavne pod nesmerným tlakom politikov, ktorí si pred voľbami prihrievajú svoju predvolebnú polievku. Niekedy i nevykonateľnými návrhmi. Len politický hochštapler môže sľubovať pridelenie bytu novomanželom pri narodení dieťaťa. Viete si predstaviť prideľovanie bytov podľa tohto kľúča v niektorej nelegálne postavenej cigánskej osade? Systém je nie len netransparentný, ale aj drahý a nemá jasnú koncepciu. Náš návrh sociálnej politiky prehodnotí, zjednoduší a spriehľadní sociálny systém tak, aby bol efektívny a adresný. Jednoznačne budeme proti tomu, aby sociálne dávky dostávali ľudia, ktorým sa nechce pracovať.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Dnes je úplne evidentné, že sa rozdiely v úrovni rozvoja regiónov na Slovensku prehlbujú. Príčiny sú v absencii regionálnej politiky v predchádzajúcom období a tiež v jej nedocenení v súčasnosti. Zaostalosť regiónu je vážnou ujmou nielen na jej obyvateľoch a ekonomike, a nie je len záležitosťou vnútroregionálnou, ale je vecou celej krajiny.
Rýchlejšie vyrovnávanie medziregionálnych rozdielov je možné v podstate zabezpečiť dvoma spôsobmi:
1. Štát musí dofinancovať tie kompetencie, ktoré prešli pri reforme verejnej správy na regionálnu samosprávu
2. Štát musí zabezpečiť urýchlené vybudovanie infraštruktúry, pretože bez modernizácie železničnej, cestnej a leteckej dopravy, bez logistického zabezpečenia rozvoja priemyslu a služieb nepríde do zaostalých regiónov ani zahraničný podnikateľ, ani podnikatelia z iných oblastí Slovenska.
Keď sa hovorí o vstupe nového zahraničného kapitálu ku nám, treba si uvedomiť, že zahraničný kapitál si v tuzemsku ako zamestnancov vyberá menej kvalifikovanú pracovnú silu. Vysokokvalifikovaných ľudí si dovezie so sebou. Aj preto nám odchádzajú vysokokvalifikovaní ľudia do zahraničia.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Je potrebné, aby sa každý rok znížila DPH vždy o 1 % na úroveň 15 %. Ďalej treba veľmi rýchlo rozhodnúť o minimalizácii daní na základné potraviny a na knihy. Dôležité je zrovnoprávniť daňový systém. Cudzinec nemôže byť v našom štáte v oblasti daní nadčlovek, ktorý nebude platiť dane. Slovensko bolo odjakživa zaujímavá krajina v centre Európy. Je križovatkou ciest. Nie je jediný dôvod, prečo by mali byť zahraniční podnikatelia zvýhodňovaní.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní? Ako by ste riešili tento problém?
Je potrebné zvážiť, či systém hodnotenia sudcov je dobrý. Či sa vzhľadom na ich bodové ohodnotenie nepreferujú jednoduché veci a nepresúva sa agenda na zisk čo najväčšieho počtu bodov a potom niektoré zložitejšie veci stoja. Je potrebné zlepšiť riadiacu prácu v rezorte a teda aj kontrolnú činnosť a tiež prácu sudcov doma. Ak nemá sudca výkony na pracovisku, nemôže pracovať
Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?
Pokiaľ sa týka vnútornej bezpečnosti, máme. A účinné. Pokiaľ sa týka vonkajšej bezpečnosti, zaoberáme sa otázkou, či Slovensko potrebuje armádu, pretože Slovenská armáda nebola doteraz nikdy účinne použitá. Ministra Jána Siteka vítala v Mexiku čestná jednotka, ktorá mala 36 000 mužov. Celá armáda Slovenskej republiky mala vtedy o 1000 mužov menej. Naši vojaci sú dnes umiestnení v medzinárodných vojenských misiách. Jeden vojak nás stojí za rok do 2 miliónov SK, pritom však nemáme pár korún , aby sme postavili záchod namiesto latríny v základnej škole. Len pre zaujímavosť, keď sme vstupovali do NATO, všetci si pamätáme, koľko bolo rečí o obchodovaní v oblasti špeciálnej techniky z NATO. Teraz znie otázka - koľko našich firiem urobilo takýto obchod?
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe? Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Máme neefektívny a prebujnený štátny aparát, ktorý doslova prejedá peniaze bez úžitku. Naša strana navrhuje urobiť audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy. Keďže v rámci reformy verejnej správy veľa kompetencií prešlo na krajské úrady, obvodné úrady, obce a VÚC, je len logické, že nie je potrebné toľko ústredných orgánov štátnej správy s obrovským počtom úradníkov. Dnes je úplne jasné, že systém 8 krajov a 79 obvodov nie je pre Slovensko vhodný. Jednoznačne sa treba vrátiť k systému 3 krajov + Bratislava a v rámci nich vytvoriť potrebný počet žúp - 16 až 18 s právomocami dnešných obvodov. Takéto rozdelenie je potrebné aj preto , že naše terajšie malé kraje nie sú dostatočne silné pri rokovaní s oveľa väčšími partnermi zo zahraničia.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Nie sme s ňou spokojní. Podľa nášho názoru je príliš jednostranná. Hoci sme členmi EÚ, je zameraná na USA. V dôsledku toho sme stratili pre rozvoj slovenskej ekonomiky dôležité trhy v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, najmä v Ruskej federácii. Toto možno považovať za poškodenie ekonomických záujmov SR. Navyše sa tak stalo v čase, keď sa na tieto trhy tlačili iné krajiny, najmä USA. Zahraničná politika malého štátu, ako je Slovenská republika je predovšetkým umením a schopnosťou ochrániť vlastnú krajinu pred ovládnutím zvonka. Vstupom do EÚ za každú cenu sa z prostriedku stal cieľ. Vstupom sme stratili energetickú bezpečnosť, keď sme súhlasili s odstavením jedného bloku v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, pričom každému odborníkovi na energetiku bolo jasné, že v EÚ je nedostatok energetických zdrojov. Prijatím likvidačných podmienok pre našich poľnohospodárov a výpredajom prirodzených monopolov do zahraničia - SPP, Energetické rozvodné závody, Elektrárne - ako aj uprednostňovaním zahraničných podnikateľov pred domácimi sa vytvorili podmienky pre ovládnutie našej vlasti zvonka. Podľa nášho názoru náš štát potrebuje vyváženú zahraničnú politiku, ktorá bude predovšetkým obhajovať jeho vlastné záujmy, i keď nepriamo. Obhajoba cudzích záujmov sa nám nikdy ako štátu neoplatila.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Je úplne jasné, že ak sme v EÚ, dôsledok musí byť eurozóna. Ako každý vstup niekoho niekde aj vstup do eurozóny má svoje výhody, hlavne pre podnikateľov a v oblasti cestovného ruchu a má aj svoje nevýhody, keďže Slovensko sa tým vzdá separátnej menovej politiky, ktorou môže ovplyvniť ekonomiku Slovenska. Myslím si, že výhody prevyšujú nevýhody. Ale rozhodnutie o tom, aby Slovensko vstúpilo v určitom a určenom čase, teda v r. 2009 do eurozóny, je politické rozhodnutie. Slovensko by malo vstúpiť do eurozóny vtedy, keď bude na to pripravené. Myslím, že v r. 2009 Slovensko nebude na to pripravené.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
