Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968. (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
BRATISLAVA - Dnešný deň sa Slovákom ako aj Čechom vryl do pamäti vtrhnutím vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no Sovietský zväz rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti boli intervenciou zmarené.
Davy ľudí na Námestí SNP. Počas invázie sovietskych vojsk vtrhlo do ČSSR 350 až 400-tisíc vojakov Varšavskej zmluvy. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Vyústenie Jesenského ulice, v pozadí reštaurácia Luxor. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Denník Pravda z augusta 1968. (Zdroj: SITA)
Ruskí vojaci boli prekvapení, že tu nie sú vítaní. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Vojská Varšavskej zmluvy mali absolútnu prevahu, čo sa týka všetkých druhov zbraní a počtu vojakov. Ozbrojený odpor bol teda ťažko mysliteľný, tvrdí historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Invázii podľa historika svojím konaním veľmi nebránil ani vtedajší šéf ÚV KSČ Alexander Dubček, ktorý v auguste 1968 viackrát telefonoval s Leonidom Brežnevom. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: SITA)
Pri invázii zahynulo viac ako 120 civilistov. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
(Zdroj: SITA)
Miesto pri budove Univerzity Komenského, kde smrtiaca strela zasiahla Danku Košanovú do bedrovej oblasti. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Východoslovenské noviny proti okupácii. (Zdroj: SITA)
Šafárikovo námestie, vchod do budovy Univerzity Komenského. V blízkosti nápisu okupanti zastrelili Danku Košanovú. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Námestie SNP. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
V prvej inváznej vlne nasadila Varšavská zmluva 165-tisíc vojakov a 4 600 tankov. Na slovenskom území bolo v prvej etape nasadených 48-tisíc sovietskych, 10 300 maďarských a tisíc bulharských vojakov. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Historik sa domnieva, že v prípade, ak by sa postupujúce vojská stretli s ozbrojeným odporom, bolo by podľa neho nepochybne viac obetí na životoch a Sovietov by to utvrdilo v ich presvedčení o existencii kontrarevolúcie. Obchodná ulica v Bratislave. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
(Zdroj: SITA)
,,Vyvrcholenie protestov priniesli udalosti roku 1969, najskôr v marci tzv. hokejový týždeň, keď dve víťazstvá čs. mužstva nad Sovietmi vyvolali vlnu eufórie, ústiacu do protisovietskych demonštrácií,´´ uviedol Jašek. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
,,Práve tieto nepokoje využili Sovieti na odstránenie Dubčeka z pozície 1. tajomníka ÚV KSČ a jeho nahradenie Husákom,´´ dodal. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Hlavná pošta na Námestí SNP. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Najintenzívnejšie demonštrácie proti režimu so sebou prinieslo prvé výročie augustovej okupácie, ktoré však nové vedenie na čele s Husákom krvavo potlačilo. Aj to bol smutný koniec Pražskej jari. (foto: Ján Lörincz) (Zdroj: Ján Lörincz/SITA)