BRATISLAVA - Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík si želá, aby sa rozšírila úzka členská základňa strany. Sulík uvažuje aj o priamom oslovení niektorých ľudí, ktorí by sa do strany hodili.
"Som presvedčený, že keď sa na to zameriame, tak sa nám podarí zvýšiť počet členov. Na druhej strane by som ale nechcel, aby vznikol dojem, že chceme byť masová strana s 15-tisíc členmi," povedal v rozhovore.
Pre obmedzenú členskú základňu, v súčasnosti je ich približne 270, strana napríklad pri voľbách do samosprávnych orgánov nenominuje len svojich členov ale podporuje aj nestraníkov. "Máme ešte len tri roky a nie sme projekt na jedno volebné obdobie. Dnes nie sme schopní postaviť tisíce kandidátov, ale to sa môže pokojne zmeniť. Budeme na tom pracovať," nádeja sa líder liberálov. Na druhej strane tvrdí, že nábor straníkov nesmie ísť na úkor kvality, aby si SaS zachovala kvalitu kádra. "Nie je náhoda, že sme strana odborníkov a že sme strana bez korupčných káuz. Tieto dve veci nepadli z neba, to je výsledok veľmi poctivého výberu členov," podčiarkol.
Prísne kritériá na členstvo strane podľa Sulíka pomohli po voľbách v roku 2010, keď sa SaS stala súčasťou vládnej koalície a na dvere začali klopať ľudia, ktorí zacítili šancu v strane s nízkym počtom členov. "Boli aj takí, ale tí neprešli pohovormi. V drvivej väčšine prípadov sme sa trafili. Výber členov, aký má SaS, má svoje výhody a väčšina členov SaS si želá, aby to tak zostalo."
V prvej etape sa s menom každého kandidáta stretne aj Sulík. Sedí totiž vo výbore, ktorý sa zaoberá žiadosťami o členstvo a rozhoduje, koho pozvú na pohovor. Na pohovore sa potom snažia zmapovať ideologický a hodnotový profil kandidátov. "Okrem hodnotového vybavenia je dôležitá aj povesť, vnímanie morálky, životopis, čím sa živí a čo robí," dodal Sulík. Konečné slovo pri prijímaní má potom republiková rada. Súčasný systém sa podľa Sulíka osvedčil. "Musím povedať, že keď máme kongres a príde dvesto ľudí, mám z toho mimoriadne dobrý pocit. Mám pocit, že som medzi svojimi."
SaS má spomedzi parlamentných politických subjektov druhý najnižší počet členov, v tomto ohľade ju "prekonáva" len hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti so štyrmi členmi. Hnutie Igora Matoviča však nemá ambíciu správať sa ako štandardný politický subjekt a nechce mať žiadne stranícke štruktúry, okrem tých, ktoré predpisuje zákon.
