BRATISLAVA - Svet sa v roku 2011 mnohokrát zahalil do smútku. Smrť bývalého československého prezidenta Václava Havla, hokejistu Pavla Demitru alebo počítačového vizionára Steva Jobsa zanechali smútok v dušiach ľudí, ktorí obdivovali ich osobnosť, talent a schopnosť neustále napredovať. Dielo, ktoré po sebe zanechali, je predmetom obdivu a snahy o jeho napodobnenie. Neplatí to však vo všetkých prípadoch. Zabitie zosadeného líbyjského diktátora Muammara Kaddího a vodcu teroristickej skupiny Al-Káida Usamu bin Ládina do dejín vojde ako víťazstvo nad nehumánnosťou a krutosťou.
Usama bin Ládin
(*10. marec 1957 - †2. máj 2011)
Usáma bin Ládin pochádzal z prominentnej saudskoarabskej rodiny a bol jedným zo zakladateľov teroristickej organizácie al-Káida. Hľadali ho pre spojenie s útokmi na veľvyslanectvá v Dar es Salaame, Keni, Nairobi a Tanzánii v roku 1998, ktoré zabili viac ako 200 ľudí. Taktiež ho podozrievali z podielu na mnohých ďalších teroristických akcií po celom svete. USA ho obvinili zo zosnovania a podpory útokov proti americkým občanom z 11. septembra 2001. Bin Ládin sa dlhé roky skrýval, na verejnosť sa dostávali iba videonahrávky, o ktorých pravosti sa viedli sa spory.
Dňa 1. mája americký prezident Barack Obama v priamom prenose vyhlásil, že bin Ládin bol zabitý tímom špeciálnych amerických síl pri cielenej operácii vo svojom veľkom luxusnom dome pri Abbottabáde, ležiacom asi sto kilometrov severne od pakistanskej metropoly Islamabad. Celá prestrelka v rezidencii trvala 40 minút. Pri akcii bin Ládina strelili do hlavy. Prezident Obama však rozhodol, že fotografie mŕtveho zhotovené počas zásahu, nebudú zverejnené, lebo by mohli slúžiť k podnecovaniu ďalšieho násilia alebo ako nástroj propagandy.
Americkí predstavitelia po udalosti vyhlásili, že v súlade s islamskými tradíciami bin Ládina pochovali do 24 hodín od smrti, a že z obavy, aby sa z jeho hrobu nestalo pútnické miesto islamských radikálov, sa tak stalo pohrebom do Arabského mora.
Smrť bin Ládina bola dodatočne potvrdená al-Káidou vo vyhlásení, ktoré uverejnila 6. mája. Identitu mŕtveho potvrdil aj test DNA. Podľa niektorých názorov však bola akcia nezákonná a potrestanie zabitím bez súdu je vražda.
Alexander Branislav Hromek
†8. máj 2011
Mladý a úspešný vizážista, známy pod menom Alex, zomrel nečakane v jednej z bratislavských nemocníc. Mal podľahnúť zápaľu pľúc, ktorému predchádzala dlhodobá hospitalizácia.
Aj napriek svojmu relatívne mladému veku, ako 30-ročný, bol na Slovensku jednotkou v rámci vizážistov. Pôsobil ako National Make-Up Artist pre Česko a Slovensko. Pre značku Lancôme pracoval od roku 2003.
Medzi jeho klientky patrila nielen Dara Rollins, ale i Adriana Sklenaříková, Simona Krainová, Alena Šeredová, Petra Němcová či Nora Mojsejová. Práve jemu vďačí za dokonalý look a s jeho prácou bola tak spokojná, že sa jej nesmel nik iný dotknúť.
Alexovu šikovnosť vyskúšali a ocenili aj mnohé zahraničné osobnosti ako Natasha Bedingfield, Jimmy Sommerville, Sugababes, Samantha Fox alebo Lisa Stansfield.
Počas svojej kariéry sa postaral aj o look modeliek na prehliadkach doma i v zahraničí. Vidieť ste to mohli na prehliadke pre značky ako Karl Lagerfeld, Max Mara, Giorgio Armani, Valentino, Kenzo, Fero Mikloško, Josef Klír a Tatiana Kovaříková. Podieľal sa tiež na líčení pre televízne šou Česko-slovenská superstar, Talentmánia a Let’s Dance.
Napriek oficiálnej verzii jeho smrti sa vynorili aj rôzne špekulácie, či za skonom nie je napríklad anorexia alebo ochorenie AIDS. Do bratislavského krematória sa s ním prišli rozlúčiť jeho kamárati a zároveň známe tváre šoubiznisu ako manželia Mojsejovci, Vera Wisterová, Eva Máziková, Erika Judínyová, Sisa Lelkes-Sklovská alebo Fero Mikloško.
Otto von Habsburg
(*20. november 1912 - †4. júl 2011)
Otto von Habsburg sa narodil v roku 1912 ešte ako syn arcivojvodu Karla, ktorý sa v roku 1916 stal rakúskym cisárom. O dva roky neskôr Habsburgovcov zbavili trónu a odišli do emigrácie Rodina sa nesmela vrátiť do Rakúska, kým sa rod nezriekne nástupníckych práv.
Otto vyštudoval v exile štátne a sociálne vedy. Ako jeden z mála politikov rozpoznal nebezpečenstvo nacionálneho socializmu a otvorene vystupoval proti Hitlerovi. Snažil sa zabrániť anexii Rakúska a počas vojny pomohol k úteku z Európy 15-tisíc Židom.
Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Rakúska, ale po zásahu sovietskej okupačnej správy musel z krajiny odísť. V polovici 50. tych rokov sa usídlil v Bavorsku. S manželkou kňažnou Reginou von Sachsen-Meiningen mali sedem detí.
V roku 1973 sa stal predsedom Paneurópskej únie a o rok nato ho prvýkrát zvolili za poslanca Európskeho parlamentu, kde sa po roku 1989 okrem iného zasadzoval o integráciu postkomunistických krajín do európskych a atlantických štruktúr. Nabádal zároveň českú stranu k dialógu so sudetskými Nemcami a za zrušenie povojnových dekrétov prezident Edvarda Beneša, na základe ktorých vysídlenci prišli v Československu o majetok a občianske práva.
Vitálny doyen habsburskej monarchie pracoval až do svojich posledných dní. Hovoril, že má niekoľko vlastí, občianstvo mu udelili v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a Chorvátsku.
Hlavou habsburského rodu sa po smrti Otta stal jeho najstarší syn Karl Habsburg, ktorý žije v Rakúsku.
Pavol Demitra
(*29. november 1974 - †7. september2011)
Rodák z Dubnice nad Váhom a kapitán slovenského hokejového mužstva sa zaradil medzi výborných hráčov, ktorí sa dokázali presadiť aj v zamorí. Vystriedal viacero klubov NHL a po ukončení kontraktu s kanadským Vancouverom Canucks prešiel v sezóne 2010/2011 do ruského klubu KHL Lokomotiv Jaroslavľ. Jeho mladý život vyhasol pri leteckom nešťastí, ktoré šokovalo celé Slovensko. Počas oficiálnej rozlúčky na trenčianskom štadióne sa s ním prišli rozlúčiť tisíce fanúšikov, kamaráti, spoluhráči z reprezentácie aj politické špičky. Najviac však smútila jeho rodina. Majka Demitrová prišla o výborného manžela a ich dve deti, dcérka Zara a syn Lucas, stratili otca.
Lietadlo Jak-42 s hokejistami Jaroslavľu sa 7. septembra krátko po štarte zrútilo. Zo 45 ľudí na palube prežil iba palubný inžinier Alexander Sizov a hokejový útočník Alexander Galimov, ktorý ale zomrel 12. septembra v nemocnici. Medzi obeťami nešťastia boli aj českí hokejisti Karel Rachůnek, Jan Marek a Josef Vašíček či švédsky brankár Stefan Liv.
Ruský Medzištátny letecký výbor (MAK) za príčinu tragédie označil mimovoľné pribrzďovanie pilotov. Posádka nebola dostatočne preškolená zo starších typov Jak-40 a jeden z pilotov bol pod vplyvom lieku, ktorý je s riadením lietadiel nezlučiteľný, pretože podstupoval liečbu chorobných neurologických zmien prejavujúcich sa oneskorenou reakciou rúk a nôh. MAK svoje závery podporil aj animáciou nehody so záznamom rozhovoru v kabíne.
Nezávislé vyšetrovanie na žiadosť pozostalých po mŕtvych pilotoch, ale ich chybu vylúčilo a zo zlyhania obvinilo zastaralú techniku. Katastrofu mali zaviniť konštrukčné a aerodynamické vady Jak-42 aj početné chyby v organizácii práce spoločnosti Jak-servis, ktorá lietadlo prevádzkovala.
Steve Jobs
(*25. február 1955 - †5. október 2011)
Narodil sa americkej vysokoškoláčke a sýrskemu študentovi politológie, krátko po pôrode si ho ale adoptovali Paul a Clara Jobsovci. Štúdium na vysokej škole zanechal po prvom semestri. Bol ženatý s Laurene Powellovou, s ktorou má tri deti a dcéru z predchádzajúceho vzťahu. Jeho poznávacím znamením bol čierny rolák St. Croix s dlhým rukávom, modré džínsy Levi 's 501 a tenisky New Balance 992.
Keď Jobs v roku 1976 založil spolu so Stevom Wozniakom, dlhoročným priateľom, spoločnosť Apple, pustili sa okamžite do práce na osobnom počítači. Oba modely, Apple I aj Apple II, boli prevratné pre použitie v malých firmách, s Applom III sa dokonca pustili na pole veľkých počítačov, doteraz ovládané firmou IBM.
V roku 1984 prišiel Macintosh a legendárna reklama s narážkou na Veľkého brata. Firma Apple si verila a mala k tomu dobré dôvody, predovšetkým sľubnú pozíciu na trhu. Snáď aj preto sa rada spoločnosti rozhodla Jobsa odsunúť na vedľajšiu koľaj, čo však nebolo miesto pre vizionára. Rezignoval a založil vlastnú spoločnosť NeXT. Tú ale v roku 1996 Apple odkúpil a Jobs sa veľmi rýchlo vrátil na svoju vedúcu pozíciu.
Jobs priniesol operačný systém NeSTSTEP a neskôr prišiel s novým OS X. Posledných desať rokov firmy Apple je dláždených samými úspechmi: iPod, MacBook Pro, MacBook Air, iPhone, iPad. Málokto pochybuje o tom, že za to môže predovšetkým vplyv Steva Jobsa.
Jobs zomrel vo veku 56 rokov po dlhoročnom zápase s rakovinou.
Muammar Kaddáfí
(*7. jún 1942 - †20. október 2011)
Smrti dlhoročného líbyjského vodcu Maumma Kaddáfího predchádzala občianska vojna, ktorá prepukla vo februári 2011 po masakroch civilného obyvateľstva. Povstalci postupne ovládli všetky mestá pri pobreží Stredozemného mora, pričom ako jeden z posledných padol Tripolis. Medzinárodný trestný tribunál v Haagu oznámil, že bude vyšetrovať Muammara Kaddáfího zo spáchania zločinov proti ľudskosti a Kaddáfí v marci vyhlásil prímerie. Napriek tomu útoky na povstalecké pozície naďalej pokračovali. Kaddáfí začal strácať pevnú pôdu pod nohami, keď v auguste dobili jeho sídlo. Väčšína tyranových príbuzných emigrovala do Alžírska, pokým Kaddáfí sa skrýval na neznámom mieste.
Muammara Kaddáfího chytili 20. októbra 2011 v blízkosti rodného mesta Syrta, ukrývajúceho sa v odpadovej rúre po tom, čo sa pokúšal utiecť v konvoji áut, na ktorý zaútočilo letectvo NATO. O tom, ako bol Kaddáfí v Líbyi zadržaný a ako zomrel, sa vynárali nejasné až rozporné správy. Podľa oficiálnej verzie zomrel zvrhnutý diktátor po prevoze do nemocnice. Podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri prestrelke svojich stúpencov s povstalcami.
Podľa viacerých zdrojov však Kaddáfího mali predtým zbiť a po tom, ako ho postrelili do hlavy a nôh, ho nechali prakticky vykrvácať. Nasvedčuje tomu aj video, ktoré odvysielala televízia al-Džazíra. Bývalý vodca má v ňom zakrvavenú košeľu a tvár. Povstalci stojaci okolo neho kričali: "Chceme ho živého, chceme ho živého!"
Ruský premiér Vladimir Putin dokonca obvinil Spojené štáty, že do októbrovej operácie k chyteniu zvrhnutého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího zapojili svoje špeciálne jednotky. "Lietadlá, menovite americké, zaútočili na kolónu (Kaddáfího vozidiel). Potom vysielačkami prostredníctvom špeciálnych síl, ktoré tam nemali čo robiť, privolali samozvanú líbyjskú opozíciu a jej bojovníkov, ktorí ho zabili bez súdu a vyšetrovania," vyhlásil. Pentagon označil Putinove slová za smiešne.
Kaddáfí nemal vo svete dobrú reputáciu. Vyznačoval sa túžbou po moci, násilím, chamtivosťou aj márnivosťou. Po jeho smrti sa však objavili nové informácie, ktoré diktátora vykresľujú ako milovníka modrých tabletiek na povzbudenie erekcie a vyznávača skupinového sexu.
Marco Simoncelli
(*20. január 1987 - †23. október 2011)
Taliansky motocyklového pretekár Marco Simoncelli vyhral v roku 2008 majstrovstvá sveta cestných motocyklov v triede do 250 ccm a od roku 2010 jazdil triedu MotoGP. Zomrel po nehode pri pretekoch malajzijského Grand Prix v Sepangu, kedy v pravotočivej zákrute spadol priamo pod kolesá Valentina Rossiho a Colina Edwardsa. Utrpel mnohopočetné závažné zranenia a po 45 minútach po prevoze do nemocnice zomrel.
Hoci usporiadatelia majstrovstiev hovorili o tom, že sa Simoncellimu dostalo perfektnej lekárskej starostlivosti, videozábery odhalili niečo iné. Záchranári naložili mladíka na nosidlá a na ceste do sanitky aj s talianskym jazdcom spadli. Druhýkrát sa "predviedli", keď nemohli dostať nosidlá so Simoncellim do vozidla. Podarilo sa im to až vo chvíli, keď sa objavil na scéne jazdcov otec, ktorý im musel pomáhať.
So zosnulým motocyklistom sa v jeho rodnom meste Coriano prišli rozlúčiť stovky ľudí. Pred divadlom, kde bola rakva s pretekárom vystavená, stáli fanúšikovia napriek dažďu už od rána. "Netušil som, že Marco bol tak obľúbený. Je to pre nás obrovská útecha," citovala agentúra APA pretekárovho otca Paola.
Okrem rodiny za mladíkom smútila aj jeho snúbenica Kate, ktorá Marcovu nehodu videla na vlastné oči. Hneď ako k tragickému okamihu došlo, rozplakala sa a museli ju upokojovať mechanici.
Kim Čong-il
(*16. február 1941/42 - †17. december 2011)
Tajomstvami zahalený severokórejský vodca Kim Čong-il sa podľa oficiálneho životopisu dožil 69 rokov, niektoré zdroje uvádzajú 70 rokov. Štátna tlačová agentúra KCNA uviedla, že ho postihol infarkt.
Kim Čong-il v roku 2008 údajne prekonal mŕtvicu, z ktorej sa zrejme zotavil. Začalo sa špekulovať, kto sa stane jeho nástupcom. Odpoveď dal zjazd komunistickej strany v septembri 2010, na ktorom vymenoval svojho tretieho a najmladšieho syna Kim Čong-una do vysokých funkcií. Rovnaký proces prebehol predtým, ako Kim Čong-il nastúpil na miesto po svojom otcovi v roku 1994.
Na fotografiách i televíznych záznamoch z nedávnej návštevy do Číny a Ruska, ako aj z početných ciest po celej krajine starostlivo zdokumentovaných štátnymi médiami vyzeral byť Kim Čong-il v pomerne dobrom zdravotnom stave.
Svoju krajinu Kim Čong-il úplne izoloval a priviedol na pokraj ekonomického krachu a závislosti od zahraničnej pomoci. Velil tiež jednej z najväčších armád na svete. KĽDR vyvoláva vo svete obavy neochotou zastaviť svoj nikým nekontrolovaný jadrový program.
V súvislosti s úmrtím severokórejského diktátora boli juhokórejské ozbrojené sily uvedené do stavu najvyššej pohotovosti. Obe Kórey sú od kórejskej vojny (1950-1953) podľa medzinárodného práva stále vo vojnovom stave. Mierovú zmluvu doteraz nepodpísali.
Václav Havel
(*5. október 1936 - †18. december 2011)
Prvý porevolučný český prezident Václav Havel zomrel ráno 18. decembra vo veku 75 rokov. Zo sveta odišiel "v tichosti v spánku" na svojej chalupe na Hrádečku v prítomnosti svojej ženy Dagmar.
Havel, vo svete najznámejší Čech, v čase komunizmu vodcovská osobnosť boja proti totalite a po novembri 1989 dlhoročný prezident, sa potýkal často so zdravotnými problémami. Jeho zdravie poškodilo už väzenie, kde za komunizmu prekonal neliečený zápal pľúc.
Za svoj boj s totalitným režimom bol Havel pred novembrom 1989 trikrát väznený, celkovo strávil vo väzení zhruba päť rokov. V novembri 1989 sa stal jedným zo zakladateľov Občianskeho fóra a v decembri 1989 bol zvolený československým prezidentom, ktorým bol až do svojej abdikácie v júli 1992. Už v januári 1993 bol ale zvolený prvým prezidentom Českej republiky a túto funkciu vykonával až do roku 2003.
Aj po odchode z čela štátu sa Havel naďalej vyjadroval k politickým otázkam, predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky a ľudských práv. Preslávil sa tiež svojimi divadelnými hrami. Písanie sa pre neho stalo celoživotným poslaním. Za svoje dielo získal rad ocenení.
Osobný život Václava Havla po novembri 1989 zasiahli dve zásadné udalosti. V januári 1996 zomrela jeho manželka Olga, ktorá si predovšetkým za svoju charitatívnu činnosť dokázala získať sympatie a rešpekt širokej verejnosti. O rok neskôr sa Havel oženil s herečkou Dagmar Veškrnovou.
V čase, keď stál v čele štátu, bol potom mnohokrát hospitalizovaný. Kvôli rakovine mu lekári odobrali v novembri 1996 veľkú časť pľúc. Ďalší kritický moment prišiel v apríli 1998, keď pobýval v rakúskych Alpách. Po prudkom zhoršení zdravotného stavu sa v innsbruckej Univerzitnej nemocnici podrobil akútnej operácii prederaveného hrubého čreva.
S výnimočnou osobnosťou sa národ aj domáce a zahraničné politické špičky rozlúčili 23.decembra v Prahe. Urna s jeho popolom má spočinúť v rodinnej hrobke vedľa jeho prvej ženy Olgy.
