PRAHA - Ľudia prvého porevolučného prezidenta Václava Havla milovali, vážili si ho a teraz za ním smútia. Tí, ktorí ho poznali osobne, si na túto veľkú osobnosť teraz zaspomínali.
"Správa o smrti Václava Havla ma zasiahla veľmi bolestne, pretože som ho považoval za jedného zo svojich najlepších priateľov, zároveň som si však uvedomoval význam jeho osobnosti pre naše novodobé dejiny, ale aj pre Európu a pre svet, takže som k tomu priateľstvu pristupoval s úctou," vyjadril svoje pohnutie Michael Kocáb.
A dodal: "Spolupracoval som s ním od začiatku Nežnej revolúcie až do posledných dní a poznal som ho ako nesmierne láskavého, prívetivého, ale aj veselého človeka, s ktorým bola naozaj radosť byť!"
"Mal som v stodole v sene schovaného pioniera, a ako sa zotmelo, tak som na neho sadol a vyrazil smer Hrádeček. Triedil som mu tam hudbu - vinyly a kazety. A za to, že som mu usporiadal muziku, tak som si mohol nahrať, čo som chcel. Mal som na to špeciálne upravený magneťák. No a potom som zase išiel nad ránom späť domov, aby som to ráno stihol včas do práce. Mal fantastický zmysel pre humor. Jazdil som mu na Hrádeček robiť takého údržbára: pomáhať kosiť trávu alebo štiepať drevo," spomína Stanislav "Guma" Pitaš, signatár Charty 77, na "nepraktického" Havla.
"Pri stretnutí s ním človek nikdy necítil z jeho strany nadradenosť, namyslenosť. Bral život, tak ako ide. Keď prišiel k nám na obed alebo večeru, nikdy nechcel sedieť separé, vždy stoloval medzi hosťami, na nič si nehral!" hovorí Petr Malý, spolumajiteľ reštaurácie, kde sa Havel mnohokrát zastavil pri ceste na Hrádeček.
Zábavnou spomienku má aj hokejista Dominik Hašek: "Bol to Veľký človek. Spomínam, ako po Nagane ľudia skandovali "Hašek na Hrad" a prezident Havel mi vtedy hovorí - Ak chcete, rád vám tú funkciu prenechám. Zasmiali sme sa a samozrejme som s vďakou odmietol. Lepšieho prezidenta sme mať nemohli."
Veľmi pekne na exprezidenta spomína aj člen jeho ochranky, ktorý pracoval pre Havla začiatkom deväťdesiatych rokov: "Mám krásne spomienky, samozrejme. Keď som nastúpil, bol som pol roka pridelený k pani Olge, potom som bol celý čas s pánom prezidentom. I keď ochranca nevidí úplne do kuchyne chránenej osoby - nie je na rokovaniach, zostáva za dverami. Nie je to stopercentné znalosť, akí tí ľudia boli. Ale človek sa vďaka tomu naučil vidieť trebárs za prezidentom alebo premiérom normálneho človeka, ktorý má svoje potreby.
Václava Havla som poznal ako vzorného partnera. Ochranka vždy mala posledné slovo. Samozrejme, keď prejavil želanie dať si pivo, pohár vína, dôjsť si niekam na sviečkovú, tak sme to zariadili a šlo sa. Utiecť ochranke by ale znamenalo uviesť ju do problémov, a to on nechcel. Aj keď sa niekedy naoko robilo, že je niekde sám, mali sme to podchytené. Bolo to ako hra, aby sa on necítil zviazaný a my mali istotu, že sa nič nestane. "
Herečka a moderátorka Bára Štěpánová v samých počiatkoch Havlovho prezidentovania pracovala na Hrade. Pre iDnes si zaspomínala na tie časy: "Václav Havel bol roztomilý tým, ako pôsobil naivne a placho, hoci nebol naivný ani omylom. On sa ale v ére prezidentovania stal sexuálnym symbolom. Ženy ho zbožňovali a posielali mu na Hrad stovky listov. Keby chcel, mohol by si na ktorúkoľvek z nich ukázať ...
Pamätám si, ako sa raz na seba pozeral do zrkadla v pracovni po Husákovi a napoly vyzlečený sa ma pýtal: "Báro, čo na mne tie hysterky vidia '? "A ja sa pozrela a hovorím: "A Venoušku, vieš, že ja to tiež neviem." To sa mi vybaví ako jedna zo spomienok na tú úplne výnimočnú dobu. Myslím ale, že ho v poslednej dobe vyčerpávalo aj to, že ho opúšťali ľudia, ktorých mal rád. Křižan, Dientsbier, Magor ... Čakala som to každým dňom, ale Vianoce si ešte mal užiť!"
